V stredu (20. 3. 2014) sa na pôde Slovenského syndikátu novinárov uskutočnil odborný seminár č. 1 spojený s diskusiou na tému:
Súdny spor a účasť vedľajšieho účastníka alebo „občianskeho“ zástupcu v kontexte budovania právneho štátu.
Odborní garanti a ich základné referáty k nasledovným témam:
– Referát odborného garanta k téme reflektujúcej postavenie spotrebiteľa a podnikateľa, vrátane možnosti arbitrážneho rozhodovania (p. A. Škrinár, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave).
– Referát odborného garanta k téme z hľadiska porovnania európskych a slovenských prístupov k ochrane spotrebiteľov (p. M. Slašťan, prorektor Paneurópskej vysokej školy v Bratislave).
– Vystúpenia ďalších účastníkov podujatia z rôznych uhlov pohľadu reprezentujúce profesionálne zameranie jednotlivých účastníkov odborného seminára (napr. spotrebitelia, spotrebiteľské organizácie, advokáti, sudcovia, zástupcovia ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, Národnej banky Slovenska, vysokých škôl a podobne).
Záštitu nad seminárom mal vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR p. Dušan Chrenek.
Podujatia sa zúčastnil predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabín.
Predseda Najvyššieho súdu SR vo svojom vystúpení na odbornom seminári okrem iného poukázal na potrebu predvídateľnosti rozhodovania sudcov a ,že dochádza k predlžovaniu súdneho konania. Zároveň sa stretávame s chaotickou legislatívou, ktorá vyhovuje porušovateľom práva, pričom zlyhávajú funkcie štátu s dopadom na samotné základy fungovania štátu.
Dôvod seminára :
Na Slovensku je zlá vymožiteľnosť práva. Voči súdom – ale aj iným orgánom verejnej moci – panuje nedôvera. Samotné súdne spory trvajú neprimerane dlho a ich výsledok je nejasný a neistý. Stáva sa aj, že v obdobných veciach sú rozhodnutia súdov diametrálne odlišné, dokonca na tom istom súde.
Spomedzi netrestných súdnych sporov je pomerne veľká časť rozhodovacej činnosti súdov zameraná na tzv. spotrebiteľské spory, teda veci týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Na základe iniciatívy skupiny právnikov, hlavne advokátov, sme pripravili odborný seminár, kde si zástupcovia advokácie, justície, príslušných ministerstiev, zástupcovia poskytovateľov služieb i organizácií reprezentujúcich spotrebiteľov,….mohli vymeniť svoje skúsenosti, teoretické vedomosti ale aj praktické poznatky s tým, prečo a aké spory vznikajú a ako sa následne riešia.
Zameranie podujatia na nasledovné okruhy problémov :
– Aká je platná legislatíva na Slovensku a jej porovnanie s európskou legislatívou
a pripravovanými opatreniami.
– Hlavným problémom je stav právnych predpisov alebo ich aplikácia.
– Ako na tie isté právne predpisy pozerá poskytovateľ a spotrebiteľ, ako to vníma ich právny zástupca ( žalobcu resp. žalovaného ) a ako sudca.
– Aká je prax súdov a prečo sú v podobných veciach až diametrálne rozličné rozhodnutia súdov.
– Akú úlohu môže zohrávať a akú úlohu dnes zohráva vedľajší účastník a občianske organizácie na ochranu spotrebiteľa.
– Sú potrebné zmeny legislatívy ( viď návrhy predložené v Národnej rady SR alebo pripravované návrhy MS SR resp. MH SR ) alebo treba viac pozornosti venovať osobám, ktoré sa podieľajú na samotnom procese rozhodovania.
Na základe prednesených príspevkov a následnej diskusie môžeme konštatovať nasledovné :
– Právny poriadok SR je obdobný ako v okolitých štátoch a zodpovedá štandardom EÚ. Hlavným – aktuálnym spoločenským problémom je nejednotná aplikačná prax súdov. Zároveň treba uprednostňovať dôsledný individuálny prístup súdu k jednotlivému prípadu, dôsledné skúmanie skutkovej podstaty prípadu a vyhýbanie sa „typovým a paušalizovaným“ prístupom.
– Pred akútnymi zmenami platnej legislatívy treba z časového hľadiska uprednostniť zjednocovanie rozdielnej interpretácie právnych predpisov zo strany súdov a sudcov. Je potrebné tiež uprednostniť väčšiu informovanosť verejnosti a samotných sudcov. Zo strany súdov je nutné urýchliť výmenu relevantných poznatkov a hlavne zaktivizovať zjednocovaciu činnosť súdov.
– Účastník konania nesmie doplácať na rozdielnu interpretáciu súdov ohľadne ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, čo spôsobuje právnu neistotu v spotrebiteľských právnych vzťahoch, vrátane vytvárania predpokladov pre vedomé neplneniu právnych povinností. V právnych vzťahoch a pri aplikačnej praxi súdov a v novej legislatíve je nutné uprednostňovať poctivého spotrebiteľa pred nepoctivým spotrebiteľom a poctivého podnikateľa pred nepoctivým podnikateľom.
– Treba venovať pozornosť zosúladeniu platnej a pripravovanej legislatívy s ústavnými princípmi a aktuálnymi poznatkami súdnej prax.
– Niektoré predkladané legislatívne návrhy, aj keď sú motivované dobrými úmyslami
( napr. týkajúce sa všeobecných zmluvných podmienok a ich obsahových ale aj formálnych náležitostí), ale „neprinútia“ spotrebiteľa detailne si zmluvy študovať a následne sa ňou riadiť a teda ich očakávaný výsledok sa nebude rovnať budúcej realite.
– Názor, že spotrebiteľ je slabšia strana a preto ho treba chrániť a to dokonca aj bez jeho súhlasu resp. proti jeho vôli je istým spôsobom v kolízií s princípmi, že „..práva patria bdelým..“ Je otvorenou otázka, kde sú a ako sú v súdnej praxi chránené také inštitúty ako je právna istota, predvídateľnosť práva , rovnosť práv účastníkov konania, ochrana vlastníctva a zmluvná sloboda súvisiaca aj s príslušnou osobnou zodpovednosťou. Je potrebné v aktuálnej praxi chrániť spotrebiteľa tiež z hľadiska ochrany jeho osobných údajov a zamedzovať účelovému „biznisu“ pri domnelej ochrane spotrebiteľa, najmä pri zastupovaní spotrebiteľa v individuálnych sporoch bez ich vedomia. Je nutné dodržiavať Ústavou Slovenskej republiky garantovaný princíp rovnosti, vrátane rovnocenného postavenia a uplatňovania práv a povinností účastníkmi súdneho konania.
– Časť spotrebiteľských sporov by nemusela byť rozhodovaná na súdoch, ktoré sú aj tak dosť zaťažené, ale mohli by byť riešené mimosúdne alternatívnymi riešeniami sporov (rozhodcovské súdy, mediácia a podobne).
– V spotrebiteľských právnych vzťahoch musíme v súdnej praxi a v pripravovanej legislatíve venovať väčšiu pozornosť ochrane osobných údajov spotrebiteľov, nakoľko vzniká riziko následného zneužitia poskytovaných údajov.
V Bratislave 20. marca 2014