Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb:
so znepokojením vníma fakt, že na rokovanie nasledujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) boli predložené návrhy zmien Ústavy Slovenskej republiky zavádzajúce ústavný zákaz manželstiev párov rovnakého pohlavia. Oba návrhy, prvý predložený 24. februára tohto roku 40 opozičnými poslancami a poslankyňami a druhý 28. februára predsedom NR SR Pavlom Paškom (Smer-SD) a predsedom poslaneckého klubu KDH Pavlom Hrušovským, dopĺňajú článok 41 odsek 1 Ústavy SR o vety:
„Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“
v tejto súvislosti zdôrazňuje:
– všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach;[1] ľudské bytosti všetkých sexuálnych orientácií a rodových identít majú právo na plné užívanie všetkých ľudských práv;[2] sexuálna orientácia[3] a rodová identita[4] sú neoddeliteľnou súčasťou dôstojnosti a osobnej integrity každého človeka a nesmú byť dôvodom diskriminácie ani zneužívania[5],
– pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel; takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ,[6]
– Európsky súd pre ľudské práva opakovane rozhodol, že rovnako ako nerovné zaobchádzanie zo strany štátu na základe pohlavia, aj nerovnosť na základe sexuálnej
orientácie vyžaduje obzvlášť závažné dôvody na opodstatnenie, alebo, ako sa niekedy hovorí, obzvlášť presvedčivé a závažné dôvody;[7] ak je rozdiel v zaobchádzaní založený na pohlaví alebo sexuálnej orientácii, priestor štátu na voľnú úvahu je úzky;[8] rozdiely založené výhradne na hľadisku sexuálnej orientácie sú podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach neprijateľné,[9]
– všetci ľudia, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, majú právo založiť rodinu; rodiny existujú v rôznych formách[10],
– vzťah spoločne žijúceho páru osôb rovnakého pohlavia v stabilnom de facto vzťahu spadá pod pojem „rodinný život“ chránený medzinárodnými dohovormi, rovnako ako by sem spadal vzťah páru osôb opačného pohlavia v rovnakej situácii[11],
– štát vo svojej voľbe prostriedkov určených na ochranu rodiny a zabezpečenie rešpektovania rodinného života musí nevyhnutne zohľadniť vývoj v spoločnosti a zmeny vo vnímaní sociálnych otázok ako osobný stav a partnerské vzťahy vrátane skutočnosti, že nie je len jeden spôsob alebo jedna voľba, pokiaľ ide o vedenie vlastného rodinného alebo súkromného života,[12]
– spoločenská akceptácia LGBTI ľudí na Slovensku je podľa relevantných výskumov z posledného obdobia najnižšia v strednej Európe,[13]
– Európsky parlament aj hlasmi poslancov a poslankýň vládnej strany Smer opakovane vyzval členské štáty na právne uznanie párov rovnakého pohlavia.[14]
na základe uvedeného konštatuje, že:
Jediným faktickým cieľom tejto úpravy explicitne deklarovaným aj v dôvodovej správe spoločného návrhu poslancov Pašku a Hrušovského je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva[15] a pravdepodobne aj k akejkoľvek inej právnej úprave ich vzťahov.
- Opodstatnenosť tohto nerovného zaobchádzania zo strany navrhovateľov nie je podložená obzvlášť závažnými dôvodmi. Ide o porušenie práva na rovnosť na základe (menšinovej) sexuálnej orientácie. Závažné dôvody na odopieranie akéhokoľvek právneho uznania párov rovnakého pohlavia zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázali ani štátne orgány SR.
- V kontexte krajiny, kde manželstvá párov rovnakého pohlavia neboli súčasťou verejnej diskusie, by bolo prijatie navrhovanej ústavnej zmeny ďalšou stigmatizáciou ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou a pokusom zabrániť diskusii zameranej na právne uznanie párov rovnakého pohlavia a LGBTI rodín. Tá je naopak veľmi potrebná, pretože v súčasnosti LGBTI ľudia na Slovensku žijú v spoločnosti, v ktorej nemôžu napĺňať svoje práva, sú stále vo veľkej miere vystavení predsudkom a nie sú dostatočne chránení pred násilím a diskrimináciou. Prijatím novely by najvyšší zákon nášho štátu priamo vytvoril dve kategórie občanov a občianok. Znamenalo by to, že osobná integrita, city a vzťahy LGBTI ľudí by neboli hodné ochrany a boli by považované za priamu hrozbu pre celú spoločnosť (dôvodová správa opozičného návrhu hovorí o zániku celých civilizácií).
- Slovenská republika je jednou z posledných krajín Európskej únie právne neuznávajúcou rodiny založené pármi rovnakého pohlavia. Aj krajiny, s ktorými sme stáročia žili v spoločných štátnych zväzkoch, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko tak už dávnejšie urobili.
odporúča Vláde SR:
- aby vydala odmietavé stanovisko k predmetným návrhom ústavného zákazu manželstiev párov rovnakého pohlavia,
- aby zabezpečila, aby právne predpisy a politiky uznávali rozmanitosť rodinných foriem vrátane takých, ktoré nie sú definované rodovou líniou alebo manželstvom, a aby ste prijali všetky potrebné legislatívne, administratívne a ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby žiadna rodina nebola diskriminovaná z dôvodu sexuálnej orientácie či rodovej identity osôb, ktoré ju tvoria.
V Bratislave 19. marca 2014
[1] Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
[2] Sexuálna orientácia a rodová identita sú zahrnuté pod právo na rešpektovanie súkromného života, a to tak v Európskom dohovore o ľudských právach (článok 8), ako aj v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (článok 17).
[3] Sexuálna orientácia sa vzťahuje na schopnosť každého jednotlivca pociťovať citovú, romantickú a telesnú príťažlivosť k osobám opačného pohlavia alebo k osobám toho istého pohlavia, či k osobám oboch pohlaví a mať s nimi intímny a sexuálny vzťah.
[4] Rodová identita sa vzťahuje na hlboko prežívané vnútorné a individuálne pociťovanie rodu každou osobou, ktoré môže – ale nemusí – zodpovedať pohlaviu, ktoré sa osobe stanovilo pri narodení.
[5] Na globálnej úrovni je toto právo konkrétne zakotvené v článkoch 2 a 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v článku 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Právne predpisy a politiky EÚ zabezpečujú rovnosť a nediskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie, ktoré sú zakotvené v článkoch 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 21 Charty základných práv Európskej únie. Zásadou, na ktorej je EÚ založená, je zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá pred diskrimináciou chráni aj transrodové osoby, ako to zakotvuje prepracované znenie smernice EÚ o rodovej rovnosti (2006/54/ES), smernica o rodovej rovnosti pri prístupe k tovaru a službám (2004/113/ES) a – s výslovným odkazom na rodovú identitu a prejav – aj smernica o oprávnení na azyl v EÚ (2004/83/ES) a balík právnych predpisov EÚ o právach obetí (2011/0129).
Všeobecný princíp rovnosti a nediskriminácie je vyjadrený v článku 12 ods. 1 prvej vety Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.“ Sexuálnu orientáciu ako zakázaný dôvod diskriminácie v našich podmienkach prvýkrát explicitne spomenul Ústavný súd SR v roku 2005 (PL. ÚS 8/04-202, nález zo dňa 18. 10. 2005). Sexuálna orientácia a rodová identita sú dnes zakázanými dôvodmi diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou.
[6] Článok 13 odsek 4 Ústavy SR.
[7] E.B. v. France [GC], no. 43546/02, 22 January 2008, § 91; Kozak v. Poland, no. 13102/02, 2 March 2010, § 92; Karner v. Austria, no. 40016/98, ECHR 2003-IX, § 37 a § 42; L. and V. v. Austria, nos. 39392/98 and 39829/98, ECHR 2003-I, § 45; a Smith and Grady v. the United Kingdom, nos. 33985/96 and 33986/96, ECHR 1999-VI, § 90.
[8] Kozak, už citovaný, § 92, a Karner, už citovaný, § 41.
[9] E. B. v. France, už citovaný, § 93 a § 96, a Salgueiro da Silva Mouta v. Portugal, no. 33290/96, ECHR 1999-IX, § 36.
[10] Jogjakartské princípy, ktoré v slovenskom preklade vydal Úrad vlády SR v roku 2011 (http://www.vlada.gov.sk/data/att/1829_subor.pdf). Na Jogjakartské princípy sa vo svojej práci odvolávajú Úrad vysokého komisára pre ľudské práva, osobitné postupy OSN, orgány OSN zriadené na základe zmluvy o ľudských právach a komisár Rady Európy pre ľudské práva a sú nezáväzným interpretačným textom vypracovaným na stretnutí nezávislých odborníkov a odborníčok v roku 2006.
[11] Schalk and Kopf v. Austria, no. 30141/04, ECHR 2010.
[12] Kozak, už citovaný.
[13] Prieskum Eurobarometer venovaný diskriminácii v EÚ z novembra 2012 ukázal, že spoločenská akceptácia LGBT ľudí na Slovensku je po Lotyšsku druhá najnižšia v celej EÚ 27 a že diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je druhou najrozšírenejšou formou diskriminácie v SR (dostupné na: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb_special_399_380_en.htm#393).
V máji 2013 zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) výsledky najväčšieho doteraz uskutočneného prieskumu EÚ týkajúceho sa trestných činov z nenávisti a diskriminácie v súvislosti s komunitou lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (nezahŕňal intersexuálnych ľudí). Z výsledkov výskumu FRA vyplýva, že 52 % LGBT ľudí na Slovensku sa za posledný rok cítilo osobne diskriminovaných alebo boli obeťami obťažovania, pričom priemer EÚ je 47 %. S negatívnymi postojmi spoločnosti sú LGBT ľudia konfrontovaní už v mladosti. Podľa výskumu FRA si až 86 % LGBT ľudí na Slovensku spomína na negatívne komentáre alebo šikanovanie spolužiakov a spolužiačok za svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu (správa z výskumu je dostupná na: http://fra.europa.eu/sites/default/files/eu-lgbt-survey-results-at-a-glance_en.pdf).
V júli 2013 bol zverejnený prieskum European Social Survey, z ktorého vyplýva, že s tvrdením „gejovia a lesby by mali žiť svoj život slobodne, tak, ako chcú“ na Slovensku súhlasilo len 45 % respondentov, čo je oproti rokom 2004/5 dokonca pokles o 2 %. Zo skúmaných krajín EÚ je na tom horšie len Estónsko so 43 % (dostupné na: http://www.europeansocialsurvey.org/docs/findings/ESS1_5_select_findings.pdf).
[14] Napr. Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o boji proti homofóbii v Európe (2012/2657(RSP)): „základné ľudské práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí možno lepšie chrániť, ak budú mať tieto osoby lepší prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo; víta skutočnosť, že 16 členských štátov v súčasnosti tieto možnosti ponúka, a vyzýva ostatné členské štáty, aby takúto možnosť zvážili.“
[15] Dôvodová správa k návrhu poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského, parlamentná tlač č. 921: „Uvedené znenie sa navrhuje doplniť definíciou manželstva obsiahnutou v zákone o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečným zväzkom muža a ženy. Manželstvo teda nemôže vzniknúť medzi osobami rovnakého pohlavia. Priamo v ústavnej úprave sa vymedzí, že sa jedná o jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.“
Komentáre
