Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje prvú výstavu v roku 2014. Jej autorom je slovenský akademický maliar Stanislav Harangozó. Vernisáž výstavy s názvom OBRAZY sa uskutoční 15. januára o 17:00 hod. v Galérii trebišovského kaštieľa.
Docent, akademický maliar Stanislav Harangozó sa narodil 19. 11. 1946 v Komjaticiach. V rokoch 1967 – 1973 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Millyho, prof. Hložníka a prof. Dubaya. Do roku 1990 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom Umeleckej besedy Slovenska a stálym členom Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.
Autor realizoval rozsiahly súbor monumentálnych maliarskych diel v architektúre. Vystavuje doma i v zahraničí. Individuálne zahraničné výstavy mal napríklad v Ríme, vo Florencii, v Padove, vo Forli, v Lisabone, v Mazamete, v Bonne, v Londýne, v Moskve, vo Varšave, v Prahe, v Budapešti, v Belehrade, v Novom Sade, v Splite, v Opatii, v Záhrebe, v Clermont– Ferrande, v Soule, v Pekingu a ďalších krajinách sveta.
V 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia bola pre S. Harangozóa možnosť voľnej ateliérovej tvorby príležitosťou, ktorá mu uvoľňovala tvorivý priestor. Pastel svojou technologickou podstatou dovoľoval realizovať jeho tvorivú vitalitu v nespočetných variáciách krajinných motívov, ku ktorým sa pridružili zátišie a figúra. V týchto prácach si overoval svoj vzťah k maľbe, k jej výrazovým možnostiam.
Ateliér umelca sa zapĺňal obrazmi, hoci išlo v tom čase o známeho tvorcu návrhov a realizácií mozaík z prírodného kameňa, ktoré boli podmienené konkrétnymi funkciami priestorov rozličných budov a požiadavkami investorov a architektov. Práca s prírodným kameňom najviac vyhovovala jeho tvorivému naturelu. V nej kulminovali jeho umelecké ambície i aktivity pri spolupráci s architektmi. Vyznačovala sa poctivou technológiou, disciplínou a kultivovanosťou. Technologické požiadavky, rozsah prác a najmä autorská realizácia mozaík si vyžiadali veľa sústredenosti a času. Napriek tomu, ale aj ďalším povinnostiam, najmä pedagogickým, sa neustále vracal k maliarskej tvorbe vo svojom ateliéri. Cieľavedomosť a systematickosť, s ktorými ju pestoval, viedli k tomu, že pomerne skoro tvorba nadobudla svoje charakteristické kontúry a dospela k autorskej zrelosti.
Popri inšpiráciách prírodnými krajinnými útvarmi a úkazmi sa rozsah maliarovho záujmu rozšíril o urbanizovanú krajinu, najmä mestské, zvlášť bratislavské motívy, figurálne kompozície s dominantným postavením ženského aktu, zátišie a sakrálne námety. Získal možnosť využiť nadobudnuté skúsenosti a naplniť svoje predstavy o maliarskej tvorbe. V maximálnej miere sa autor snaží využiť vlastnosti pastelu ako výrazového prostriedku, možnosti symbiózy maliarskych a kresliarskych postupov, ktoré pastel aj v kombinácii s inými technikami ponúka v procese tvorby. Vo svojej tvorbe rozvíja charakteristické znaky svojej maľby založenej na expresívnej hodnote farby, na farebnom kontraste a štylizácii tvarov.
Pre S. Harangozóa aj v súčasnosti poskytuje najširší realizačný priestor motív krajinného charakteru – prírodný i urbanizovaný. Nachádza v ňom aj najväčšiu možnosť odpútania sa od predmetnej konkrétnosti, relatívnu voľnosť. Časté prelínanie figurálnych a krajinných motívov posilňuje predstavivosť a metaforický zmysel obrazu, zmnoženie jeho významových súvislostí.
Milovníci umenia a výtvarnej tvorby si budú môcť pozrieť výstavu v Andrássyho kaštieli do 16. februára 2014.
Komentáre
