Slovenská justícia rozhoduje v mediálnych kauzách často tak, akoby európske právne normy v oblasti ľudských práv neexistovali. Pripomína to hlboký socializmus, keď bol pre výroky súdov rozhodujúci postoj papalášov. Takto charakterizoval dlhoročný komentátor Marián Leško jeden z problémov limitujúcich slobodu tlače na Slovensku. Podporili ho v tom aj ďalší účastníci diskusie usporiadanej Slovenským syndikátom novinárov pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače v piatok 3. mája v bratislavskom Dome novinárov. Viacerí renomovaní novinári hovorili o mnohých otázkach postavenia médií na Slovensku, o slobode prejavu i ,,slobode po prejave“, ako sarkasticky poznamenal Juraj Hrabko, moderátor všetkých troch diskusných blokov – príbeh médií, novinári a investigatívne novinárstvo.
Róbert Kotian pripomenul, že limitom slobody prejavu sú dnes na Slovensku najmä prepojené ekonomické a politické záujmy majiteľov médií s politickými reprezentáciami, bez ohľadu na ich zafarbenie. Ján Füle pripomenul deväťdesiate roky, keď novinári dokázali solidárne a teda aj účinnejšie bojovať za slobodu tlače. Pričom nielen podľa neho je aj dnes dostatok dôvodov takto postupovať, lebo napr. tlačový zákon je neduživý a DPH vymáhaná od tlače na Slovensku je jedna z najvyšších v Európe.
V diskusii sa všetci zhodli, že dnes je najdrsnejšiemu tlaku vystavené investigatívne novinárstvo. Najmä ekonomická moc dokáže z pozadia ovplyvniť, či sa materiál o nejakom závažnom odhalení porušovania práv bude alebo nebude publikovať. V tejto súvislosti Marek Vagovič povedal, že keď sa už dostane kvôli nejakému svojmu odhaľujúcemu článku pred súd a ,,všetko mám faktami podložené, neviem, či to stačí, aby som vyhral spor“.
Tamara Valková, poverená vedením SSN, ktorá otvárala i ukončila diskusné fórum, vyslovila nádej, že podobné stretnutia a rozhovory novinárov o naliehavých krízových problémoch médií a spoločnosti budú častejšie.
jl
Komentáre
