Spomínam si na rozhovor spred roka s Davidom Burnettom, predchádzajúcim predsedom poroty o tom, aké ťažké bude rozhodovanie v porote po tom všetkom, čo priniesla pozoruhodná jar 2011. Tento rok bol skutočne pamätihodný, významný rok plný tragédií a nepokojov, či už prírodných alebo spôsobených človekom, v mnohých ohľadoch veľmi dôležitý rok.
Japonský národ smútil, keď mu príroda priniesla tsunami, ktoré zanechala vlny devastácie a žiaľu. Nový svetový poriadok bol, a stále je, určovaný Jazmínovou revolúciou, ktorá sa prehnala cez Stredný Východ po tom, čo začala ako Arabská jar. Nóri smútili za stratenými životmi, a svet s nimi, keď samozvaný kresťanský fundamentalista vzal život 69 mladým ľuďom, aby sa tak stal najznámejším nórskym masovým vrahom.
Svet fotožurnalizmu tiež ťažko smútil – naši drahí kolegovia, priatelia a milovaní zaplatili tú najvyššiu cenu, keď nesebecky hľadali pravdu prostredníctvom svojich fotografií. Boli našimi očami v tme, zachytávali momenty, ktoré by sme inak nikdy nevideli. Moji milí priatelia Chris Hondros a Tim Hetherington boli veľkými vyslancami našej profesie – talentovaní, odhodlaní, vysoko rešpektovaní a obľúbení – budú nám veľmi chýbať. Snáď ešte hroznejšia bola správa o smrti mojej dvadsaťročnej priateľky, legendárnej odvážnej korešpondentky Marie Colvin, ktorá bola vzorom pre mnohých a 28 ročného Rémiho Ochlika, víťaza tohoročnej prvej ceny v kategórii Hlavné správy, série. Obaja boli zabití v Sýrii. Dúfajme, že neboli zabití zbytočne a že niečo môžeme urobiť pre ukončenie tohto desivého krviprelievania v sýrskom Homse.
Porota 2012 stála pred skľučujúcou úlohou prejsť 100 tisíc záberov, ktoré pred ňou ležali, aby vybrala tie, ktoré predstavovali najlepšie fotografie predchádzajúceho roka. Porota prvého kola bola rázna a odhodlaná. Keď prišla na rad porota druhého kola, mala pred sebou len vysoký štandard a jej členovia venovali svoj čas debatám a vyhodnocovaniu záberov. Ako sme sa približovali k posledným kolám, diskutovali sme o Arabskej jari, tsunami a ďalších kľúčových udalostiach, ktoré definovali minulý rok. Napriek všetkým tragédiám a žiaľu sme dúfali, že nájdeme obraz nádeje, obraz, ktorý nielen že bude reflektovať udalosti roka, ale aj inšpirovať a ponúkať útechu. Zdalo sa nám, že Arabská jar bola o ľuďoch, o odvahe obyčajných ľudí, hrdinstve, ktoré pomohlo vytvoriť dôležitú kapitolu v histórii Stredného Východu.
Veľa už bolo povedané a napísané o víťaznom zábere Samuela Arandu a jeho podobnosti Piete. A fotografia naozaj evokuje zľutovanie – ukazuje prenikavý moment súcitu, ľudský dôsledok enormného historického pohybu. Večný obraz matky chovajúcej v náručí svojho odvážneho syna. Túto fotografiu si budeme pamätať, bude nám pripomínať udalosti roka 2011, ľudí, ktorí riskovali všetko pre to, v čo verili.
Komentáre
