Natrvalo ju bude pripomínať socha Dušana Zahoranského na Kuzmányho sídlisku
Umiestnenie sochy Dušana Zahoranského na Kuzmányho sídlisku, ako trvalej stopy Bielej noci 2012, sa po úspešnom ukončení rokovaní s majiteľmi okolitých bytov stalo realitou. „Koncom minulého týždňa v nadpolovičnej väčšine odsúhlasili jej umiestnenie a Košice tak po veľmi dlhej dobe získali novú sochu vo verejnou priestore. Je umiestená medzi panelákmi na Kuzmányho a Magurskej ulici a slávnostne ju autor odovzdá mestu hneď po ukončení posledných technických úprav,“ informovala dnes kurátorka a dramaturgička Bielej noci Zuzana Pacáková z neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ako spresnila, dielo využíva estetické prvky sídliska, ale najmä chápe sídlisko ako domov a miesto pre život väčšiny Košičanov. Autor, ktorý vyrastal a dlhé roky žil v Košiciach, ju vytvoril ako priestorovú slovnú hračku zloženú z rôznojazyčných foriem slova „doma“.
Tretí ročník Bielej noci/Nuit Blanche, ktorá 6. októbra 2012 oživila nočné predmaratónske Košice, sa zapíše do ich kultúrnej histórie aj takmer 60 tisícovou návštevnosťou. Celkovo bolo pripravených 38 svetelných, zvukových a interaktívnych umeleckých inštalácií, mobilných objektov a sôch, vrátane mappingu, tanečných a hudobných improvizácií, vytvorených 150 umelcami z deviatich európskych krajín. S tohoročnou Bielou nocou sa ale bude spájať aj 250 dobrovoľníkov, 25 tisíc letákov s mapkami, ktoré „zmizli“ už počas prvých dvoch hodín, dva poschodové autobusy naplnené maďarskými turistami z partnerského mesta Miskolc i tretia najsťahovanejšia aplikácia v App Store na Slovensku v daný deň. „Ja som spokojná a podľa mňa to bol zatiaľ najlepší ročník. Hoci dostávam aj negatívne reakcie. Po každej Bielej noci je to tak, ale nečudujem sa, veď umenie je veľmi subjektívne. A možno práve to je dobre, že ľudia už nielen spoznávajú, ale aj porovnávajú a vytvárajú si na súčasné umenie vlastný názor,“ konštatovala kurátorka a dramaturgička Bielej noci Zuzana Pacáková. „Pre mňa je veľmi dôležité, že umelci, ktorí prišli, boli nadšení. Boli spokojní s prostredím, tímovou spoluprácou i publikom. Spätná väzba, ktorú som od nich dostala, je pre mňa cenná. Nemyslím, že preženiem, ale pre etablovanie Košíc na európskej kultúrnej mape sme urobili kus dobrej roboty. Spokojní umelci vám šíria dobré meno, ak sú nespokojní, nielen že sa nikdy nevrátia, ale varujú pred vami aj kolegov… Preto tvrdím, že okrem úžasného množstva ľudí, ktorí sa prišli do mesta pozrieť, je ich spokojnosť pre mňa asi najväčším zadosťučinením,“ dodala.
Mladý, malý 9-členný tím okolo Pacákovej potvrdil, že dokáže urobiť veľké podujatie bez vážnejších problémov. Zvládli aj nepríjemnú situáciu, keď im noc pred otvorením vandali zničili inštaláciu na Drevnom trhu. Vďaka nezištnej pomoci súkromnej firmy ELTODO ju pohotovo zreparovali, zabezpečili náhradné svietidlá a v sobotu už bolo možné predstaviť dielo, ako by sa nič nestalo. V neposlednom rade dôležitú úlohu zohrali dobrovoľníci, ktorí sa zmenili na kultúrnych mediátorov umenia a na jeden večer aj hovorcami umelcov a ich diel.
Tretí ročník Bielej noci navštívili významní kritici, kurátori i umelci zo Slovenska aj zahraničia. Bola medzi nimi tiež maďarsko-slovenská výtvarníčka Ilona Németh, svetová špička súčasného sochárstva Dan Graham z New Yorku či známy kurátor Jiří Švestka z Prahy. O svetelnej inštalácii Elise Morin sa pochvalne vyjadrila francúzska odborná verejnosť v niekoľkých odborných kritikách a médiách.
Pacáková pripustila, že ľudia v uliciach očakávali možno viac svetla. Podľa nej však ide o nedorozumenie. „Ak hovoríme o svetle Bielej noci, treba ho vnímať skôr v symbolickej rovine. Nočné mesto ožíva umením, ktoré využíva vo veľkej miere svetelné prvky, ale neznamená to, že treba čakať laserová show či ohňostroj,“ zdôraznila. Na druhej strane, faktom je, že minulý rok bolo viac interaktívnych a svetelných diel. „Tento rok bolo viac sôch. Na dramaturgii sa odrazil aktuálny stavebný ruch a uzavretie mnohých priestorov pre rekonštrukciu. Problémom nášho mesta je, že netradičné výstavné priestory sú malé a je ich málo. Rotunda, Pyecka či Make Up gallery sú malilinké a zatiaľ väčšie nemáme. Ale aj to je na Bielej noci zaujímavé, že každý rok sa koncepcia mení, že ukazujeme nové priestory a diváci sa môžu stále tešiť na niečo nezvyčajné. Budúci rok, by sme však už mali mať k dispozícii Kunsthalle, Kasárne/Kulturpark, Východoslovenskú galériu i mestské parky,“ povedala.
Podujatie Biela noc má fixný termín, stanovený na prvú októbrovú sobotu, preto aj dátum jej budúceho ročníka je známy. Ako Pacáková prezradila, 5. októbra 2013 sa v Košiciach môžeme tešiť okrem iného na diela hviezdnych osobností z Francúzska i Japonska. „Čo sa týka množstva inštalácii, nechceme zvyšovať počty ani veľmi rozširovať trasu, veď už tento rok ľudia všetko nestíhali. A my predsa chceme, aby si to užili a nie sa uchodili…“ dodala.
Dobrú správu majú organizátori pre všetkých, ktorí nestihli Bielu noc. Ešte niekoľko týždňov bude možné si v Košiciach pozrieť niektoré z inštalácií. Patria medzi ne sochy Davida Černého v Cassovare, výstava Krištofa Kinteru na Alvinziho ulici v Make Up gallery, minimalistická zvuková inštalácia svetovej špičky sound artu Švajčiara Zimouna v Rotunde na Zbrojničnej ulici i čierno-biela priestorová inštalácia Eugenia Percossiho v Galérii Pyecka vo Vítezovom dvore. Podľa počasia, minimálne však mesiac až dva, bude možné na Mlynskom náhone sledovať aj poetickú krajinu, vytvorenú Francúzkou Elise Morin. Svoju ekologickú inštaláciu Water Carrier, ktorou ponúka silnú symboliku a priestor na úvahy o vzťahu človeka k životnému prostrediu, má pritom stále „na dohľad“. Hoci sa umelkyňa už vrátila domov, do Paríža, vďaka špeciálnej aplikácii cez iPhone, ktorú jej špeciálne pripravili technici z DJ Center, môže programovať zmenu intenzity svetla na diaľku. Ide síce iba o drobné korekcie, ale tiež je to po prvý raz, keď umelec môže, aj po skončení Bielej noci, naďalej priamo dotvárať svoje dielo.
Komentáre
