Dňa 27. mája 2011 sa v Dome novinárov v Bratislave zišiel Mimoriadny 10. snem Slovenského syndikátu novinárov.
Zúčastnilo sa ho 62 zo 73 delegátov (84,9 %) zvolených na združených zhromaždeniach a zhromaždeniach regionálnych organizácií a klubov.
Rokovanie otvoril predseda syndikátu Peter Kubínyi výzvou na konštruktívny prístup, „aby sme spolu našli východisko“. Názorová rôznosť sa však začala prejavovať už pri schvaľovaní programu, keď viacerí delegáti navrhovali jeho zmenu. Napokon získal v hlasovaní podporu návrh na začlenenie nového bodu o sociálnom fonde (P. Vitko) a o personálnych otázkach (M. Šišuláková).
Pracujeme v šialenom strese
Po schválení procedurálnych bodov (voľba pracovného predsedníctva a členov mandátovej a návrhovej komisie) sa ujal slova P. Kubínyi k správe o činnosti od 9. snemu predloženej Kolégiom predsedu SSN. Hovoril najmä o ekonomickej situácii, v ktorej sa syndikát ocitol a prirovnal ho k slepej uličke. Všetky fakty a argumenty boli napokon delegátom známe z materiálov uverejňovaných a diskutovaných od januára vo Fórume. Pri zháňaní prostriedkov – čo sa, ako povedal, dialo „v šialenom strese“ – nebolo času ani síl na koncepčnú prácu. Čoraz viac sa však ako východisko polarizovali dva protichodné varianty: získať prostriedky na činnosť predajom Domu novinárov (DN) alebo vypracovať programovú stratégiu organizácie (ktorá by zahŕňala aj záchranu DN) vrátane pokračovania v projekte Mediaregion. Predseda syndikátu, kolégium aj predstavenstvo sú za toto pozitívne riešenie a v tomto zmysle ho aj predložili mimoriadnemu snemu.
Loďka SSN pláva tam, kam fúka vietor
Správu Kontrolnej rady SSN (KR) predniesol jej predseda Vladimír Ješko. Jej tón bol kritický. Kontrolná rada už od decembra prijímala stanoviská, ktoré žiadali výrazné obmedzenie výdavkov a zastavenie projektu Mediaregion. Predstavenstvo však tieto odporúčania neprijalo. Úroveň hodnotenia vlastných uznesení sa znižuje, texty sú nekonkrétne, formulácie nič nehovoriace, viaceré úlohy sa načas neplnia (webová stránka) a osobná zodpovednosť sa nevyvodzuje, povedal predseda kontrolnej rady: „Loďku nevedú kormidelníci, ale ju ženie vietor, ktorý fúka okolo nás.“
Mediaregion tiež nerieši naše problémy – uzavrel V. Ješko.
Robme čo vieme – alebo syndikát mediálnou agentúrou
Prezentáciu Programovej stratégie SSN na roky 2011 – 2013 uviedol podpredseda syndikátu Zdenko Cho. Podľa jeho slov je zameraná „na zmenu orientácie: z organizácie, ktorá žije z prenajímania priestorov, na aktívnu, profesionálne vybavenú a vedenú mediálnu agentúru. Táto mediálna agentúra bude s využitím modernej televíznej a didaktickej techniky generovať prostriedky na činnosť SSN v jeho najdôležitejších programových oblastiach: (1) ochrane práv novinárov, (2) zvyšovaní profesionálnej a etickej úrovne novinárskej tvorby a (3) vzájomnej podpore a pomoci založenej na sociálnej solidarite členov.“ Bude to robiť pomocou prostriedkov, ktoré získame prostredníctvom Mediaregionu.
Autor stratégie analyzoval hospodárenie syndikátu za posledných jedenásť rokov a poukázal na najvyšší prepad, ktorý nastal v druhom polroku 2010. Najmä o tom sa rozprúdila veľmi bohatá diskusia. Kto je za tento stav zodpovedný, mal by niesť následky. Receptov ako v budúcnosti šetriť, odznelo viacero: redukovať počet regionálnych organizácií (Bartošovič), znížiť platy funkcionárov (Drastich), zvýšiť členské príspevky (Angelovič). Mnohí spochybňovali využitie úverov, ktoré si bude musieť syndikát vybaviť a najmä schopnosť ich splácať (Kincelová, Ružičková, Necpalová. Moravčíková, Schmidt, Vitko a ďalší). Ale zaznel jeden dôležitý hlas: Žiadne peniaze neboli spreneverené a nestratili sa (Frank).>
Vízia premeny syndikátu nebola prijatá jednoznačne. Delegáti posudzovali najmä očakávané výnosy ako nadnesené a záujem o aktivity neoverený (Kolková, Ružičková, Šišuláková).
Načo nám je Mediaregion
Zastaviť či nezastaviť – čo je či bude väčšia strata pre syndikát a čo je perspektívne: to bola ďalšia diskusná téma, na ktorú sa rôznili názory až v extrémoch. Stanovisko KR, ktoré otvorene deklarovali aj jej členky (Bombová, Ružičková) razantne podporili aj členky Sociálnej komisie P SSN (Šišuláková, Daubnerová) a ďalší delegáti (Raslavský). Odôvodnenia na zastavenie projektu, ktoré formulovala KR naďalej platia, povedal V. Ješko. Je nedostatočné, že snemu bola predložená len jediná alternatíva pre budúcnosť a všetko ostatné sa vydáva za „cestu do pekla“. Heslo aspoň to skúsme nie je argument. Ozvali sa však aj hlasy za jednoznačné pokračovanie projektu, pretože je jedinou perspektívou (Schmidt, Košálko, Ludvigová, Lörinc). V mene Klubu mladých novinárov ho podporil aj Peter Hanák, ktorý súčasne vyslovil plnú dôveru novému vedeniu syndikátu: „Nepočul som iné návrhy do budúcnosti…“
Očividne odlišný, pozitívny tón vniesli do atmosféry snemu konkrétne návrhy Kataríny Čižmárikovej, ktorá vychádzala z reálnych skúseností košickej regionálnej organizácie. Mohli by byť podnetom pre syndikát ako celok, no najmä pre ostatné RO SSN.
O sociálnom fonde
Aby syndikát prežil, musel si v nedávnych mesiacoch požičať hotovosť zo Sociálneho fondu SSN. Z fondu, z ktorého sa čerpá finančná pomoc sociálne ohrozeným a chorým členom syndikátu a ktorý pravidelne dotuje dobrovoľnými prostriedkami prevažná časť členov. Čo viacerí pranierovali ako nehorázne, vyústilo do konkrétnych návrhov na premenu fondu. Pavol Vitko navrhol „zriadiť samostatný právnický subjekt (nadáciu, neziskovú organizáciu a pod.), na ktorú bude presunutý Sociálny fond SSN, aby v prípade straty majetku SSN tento fond nebol dotknutý a slúžil účelom, na ktoré bol zriadený“. Z opačného extrému vychádzal návrh Mariána Angeloviča na zrušenie celého fondu. Túto myšlienku prítomní zamietli, zhodli sa na tom, že sociálny fond reštrukturalizovať treba, ale formálnym riešením poverili predstavenstvo – takéto dôležité rozhodnutia nie je vhodné šiť horúcou ihlou a bez patričnej analýzy.
Konflikt záujmov v Mediaregione?
Táto téma bola do programu dodatočne zaradená na návrh sociálnej komisie. Fakt, že hlavným manažérom projektu je podpredseda syndikátu, ktorý jeho činnosť súčasne riadi, aj hodnotí a kontroluje, považuje za konflikt záujmov. Predseda P. Kubínyi vidí spojenie týchto funkcií naopak ako výhodu a zdôraznil, že žiadny osobný prospech z toho menovanému nevyplýva. V diskusii na túto tému vystúpili viacerí (Raslavský, Tolnayová, Kincelová, Lörinc, Vitko, Necpalová), pri prerokúvaní uznesenia snem konflikt záujmov ako taký neposúdil.
Snem však rozhodol o zriadení programovej rady projektu, ktorá bude určovať jeho smerovanie a kontrolnej komisie, ktorá bude uplatňovať svoje právomoci pri vecnom a finančnom hodnotení uskutočnených aktivít a hospodárenia.
Snem sa skončil po desiatich hodinách intenzívneho rokovania prijatím uznesenia.
Aby syndikát prežil, stačí splniť úlohy, ktoré snem prijal. A byť pri tom úspešní…
Milan Černák
Komentáre
