Prívlastok Karpatský Stalker si vyslúžil autor novely Carpathia. Maroš Krajňak pochádza zo severovýchodu Slovenska, od Svidníka. Svoje rozprávanie situoval do priestoru, kde žijú Lemkovia a Rusíni – dnes územia, patriaceho do Poľska, Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Ide o knižný debut autora a už sa dostal medzi finalistov Anasoft Litery.
A prečo Stalker? Tak ako postava z Tarkovského filmu sprevádza rozprávač ľudí piatimi zónami. Bežný čitateľ ich, podľa neho, nepochopí. Snažil sa však skoncipovať novelu tak, aby ani nemusel. Len pre ilustráciu – tri zóny sa odlišujú stupňom zachovania rusínskeho jazyka. Vlastne kniha je o súčasnosti Rusínov, v náznakoch sa pozerá do ich budúcnosti, ktorú vidí skepticky. To, že ide o tento národ, sa čitatelia nedozvedia priamo z knihy, tam ho nespomína, len sprostredkovane – cez osobnosti, ktoré v diele vystupujú – napríklad Andy Warhol, Dezider Milly a ďalší.
Ani v rodine Krajňakovcov to s rusínčinou nie je ružové. Keďže obaja manželia sú z toho kraja, aj keď žijú v Bratislave, rozprávali sa s dcérou po rusínsky. Na zdesenie manželkinej mamy, že vnučka nevie po slovensky, prešli na úradný jazyk. A dnes šesťročná dcéra s nimi odmieta hovoriť po rusínsky. S ročným synom ale Maroš nič podobné neplánuje, rusínsky ho naučiť chce.
Ukážky, ktoré autor z novely Carpathia prečítal, ľudí zaujali. Prirovnali ich až k surrealistickým filmovým obrazom a skonštatovali, že novela by si zaslúžila sfilmovanie. A ešte jedna zaujímavosť – možno aj to, že Maroš Krajňak pracuje v marketingu, ho priviedlo na nápad, ako zatraktívniť svokrovie penzión. Vyrobil repliku dreveného chrámu – tých je na severovýchode Slovenska požehnane. Tento však už neexistuje a Maroš ju vyrobil podľa dobových fotografií. Dnes zdobí areál penziónu.
Folk v podaní Jožka Kováčika zaznel počas Mesiaca autorského čítania v Košiciach už druhý raz. Ponúkol piesne Jaromíra Nohavicu, Karla Kryla i vlastné. A nechýbala ani vari najznámejšia Krylova skladba Bratríčku, zavírej vrátka.
Od Madeiry po jaspis je nielen titulok, ktorý stojí v katalógu podujatia pri mene slovinskej poetky Mety Kušar, ale symbolizuje aj rozsah jej čítania. Madeira je jej prvá básnická zbierka, ktorá vyšla v roku 1993 a Jaspis zatiaľ posledná z roku 2008. Moderátor besedy Andrej Pleterski ju predstavil ako výraznú, svojráznu osobnosť slovinskej literatúry. Vydala dovedna štyri básnické zbierky, ale vlani aj knihu esejí Čo je poetické. V 80. rokoch založila hudobno-literárne predstavenia na zámkoch. Meta Kušar pripravuje aj rozhlasové relácie a nakrútila film – ako scenáristka i režisérka – o veľkom slovinskom umelcovi – hercovi Naš Jurij Souček.
V besede po čítaní poslucháči hostku vyprovokovali k úvahám o tom, kedy sa zrodilo slovo – poetické, či sa vývojom jeho obsah menil, či by mali poeti žiť vo svojich vlastných ostrovoch. Na otázku, že všetko robí ako poetka, ešte aj prácu v záhrade, skonštatovala, že mala v živote šťastie. Už v sedemnástich rokoch prišla na to, že chce písať poéziu. A priala by každému, aby spoznal, čo v ňom je, aká je jeho povaha a poslanie.
Záverečný večer Mesiaca autorského čítania – v stredu 1. augusta – sa vraj bude nielen čítať a recitovať, ale aj hrať a spievať. Zo Slovinska prídu Andraž Polič, básnik, hudobník, skladateľ, herec, s manželkou, herečkou Natašou Burgerovou a z Česka spisovateľka Jelena Mašínová s manželom, dramatikom a spisovateľom Pavlom Kohoutom.
Komentáre
