„Mám rada básne“, vyznala sa v sprievodnej knižke k Mesiacu autorského čítania prvá hostka sobotného večera v Košiciach Jana Beňová. A napriek tomu presedlala z poézie na prózu. Po troch básnických zbierkach vydala román, poviedky, novelu či román a ešte raz román. Prečo tá zmena? Na otázku moderátora Jána Gavuru však autorka poprela zmenu, hovorí len o inej forme poézie. Sama sa totiž necíti byť taká talentovaná, aby svojim dielam dávala básnickú formu, preto sa rozhodla pre prozaickú.
Debutovala teda básnickou zbierkou Svetloplachý v roku 1993. V novom tisícročí prešla k próze a napísala Parker, Dvanásť poviedok a Ján Med, Plán odprevádzania /Café Hyena/, čo tohto roku vyšlo v opačnom poradí – Café Hyena /Plán odprevádzania/. A napokon v máji vyšla kniha Preč! Preč!- prvá, podľa nej jej naozaj smutná kniha o rozpade a úniku. Krátka ukážka z nej potvrdila jej slová o poézii v próze. A zaujalo aj čítanie z predposlednej knižky o „odprevádzaní“ umierajúcej matky hlavného hrdinu Iana.
O tom, že píše, a ešte aj kritikmi pozitívne hodnotené diela, Jana Beňová ani presviedčať nemusela, to je zrejmé. Moderátora však zaujímalo, ako je to u nej s čítaním. Samozrejme, číta. A poéziu pomaly – tak dve – tri básne. Ale len preto, že dlho trvá, kým „v sebe tie básne nosí, kým to uzavrie“. Podobne číta aj dobrú prózu. Tú zlú číta rýchlo. Mnohí si ešte možno Janu Beňovú pamätajú ako novinárku. Vystupovala ale pod menom Jana Parkrová – preto, lebo iná Jana Beňová už v redakcii bola. Výber mena ovplyvnil názov jej románu i značka kvalitných pier.
Andrej Hočevar – hokejový brankár, Andrej Hočevar – rosnička, Andrej Hočevar – džezový hudobník, Andrej Hočevar – básnik. Meno patrí v Slovinsku k veľmi rozšíreným. Do Košíc prišiel, pravdaže, ten posledný. Moderátor Andrej Pleterski ho predstavil aj ako esejistu, publicistu, básnického i hudobného kritika aj redaktora časopisu Literatúra. Prvá zbierka – Návraty, ktorú vydal ako 22-ročný v roku 2002, bola nominovaná na najlepší debut roka. Odvtedy vydal štyri ďalšie. Zatiaľ posledná – Rok bez nápadu – vyšla vlani. V štvrtej zbierke – Privykanie na svetlo – zmenil spôsob písania – začal písať otvorenejšiu poéziu,zvolil ľahší prístup, ale snažil sa o remeselnejšiu prísnosť. Možno to súvislo s jeho súkromím – vtedy vymenil aj boiler, kapelu a prvé auto.
Andrej Hočevar potvrdil, že Slováci a Slovinci navzájom svoju poéziu veľmi nepoznajú. A keďže nechcel vyzerať ako ignorant, týždeň intenzívne spoznával tvorbu našich básnikov. A tak mu nie sú neznáme mená ako Rudolf Čižmárik, Marián Grupač, Mária Ridzoňová Ferenčuhová, Anna Ondrejková či Karol Chmel.
Hudobný hosť, tým pravidelnejším návštevníkom autorských čítaní už známy, gitarista Peter Timko, doplnil večer o príjemné melódie. Zaznela aj napríklad krásna Barcarola, ktorú mnohí poznajú z interpretácie Waldemara Matušku.
Z Brna do Košíc predstaviť sa slovenskému publiku dnes pricestujú slovinský básnik a novinár Gregor Podlogar a s ním do svojho rodiska sa vracajúci, Českú republiku zastupujúci, Marian Palla, spisovateľ, hudobník, výtvarník a recesista.
Komentáre
