Keď bol kedysi dávno venoval Pavol Orságh Hviezdoslav vo veršoch svoju dôveru mládeži a stanovil ju „nositeľkou rána“, isto pritom nemyslel na novinárov. Teda na mladých novinárov. Myslel na mladých všeobecne – na všetkých a bez rozdielu.
Ale ak dnes niekto povie – „to sú mladí novinári, nič ešte nevedia, ničomu nerozumejú…!“ – spomeňme si na vlastné mladé roky, keď sme začínali pri pere, mikrofóne alebo kamere. Rozpamätajme sa na svoje začiatky v redakčnej práci. Elévske týždne i mesiace poznamenali nielen drobné potýčky s jazykom a štýlom, úvahy nad témami a „zaručenými tipmi“ pre zaujímavú reláciu a senzačnú reportáž. Mali sme na ceste za uznaním aj starších kolegov, dobromyseľne nás podpichujúcich pri redigovaní našich „veľdiel“… Vtedy už boli verejnosti dobre známymi novinármi, ktorí hneď na to džentlmensky poskytovali dobre myslené rady, ako čo najrýchlejšie získať nové, často tajené detaily o vážnych udalostiach. Sami boli vtedy vekom mladí. Väčšinou tridsiatnici. Aj oni sa pokúšali o novinárčinu ešte na strednej škole alebo v práci, o ktorej chceli zverejniť pravdu.
Keď dnes začujeme slovo „mladý“ a je zviazané s naším povolaním, uvažujme! Mladý vekom? Mladý skúsenosťami? Mladý (príliš) nato, aby kritizoval? Ešte niekoľko otázok by sa nám chcelo vysloviť, aby sme dostali na ne odpovede od širokej verejnosti. Od verejnosti – česť výnimkám – vehementne spochybňujúcej (a limine) vek, ako kritérium kvality novinárovej práce. Je zrejme pod dojmom televíznych správ, prinášajúcich obraz húfu mladých ľudí, strkajúcich spredu, zboku i zozadu svoje mikrofóny i fotoaparáty pred tvár niektorého z politikov. A ten obyčajne (opäť česť výnimkám) arogantne oznámi, že nemá čas, nech sa obrátia na hovorcu…
Lov odpovede v dave alebo na tlačovke je len stotinou z práce mladých, ktorí sa chcú stať starými novinármi. Ostatné je skryté v tvorbe za počítačom, v zhone za presnými faktami a v overovaní videného a počutého. Len neviem, či pri tom nájdu niekoho zo skúsených kolegov, aby sa prizrel na ich prácu, kým ju hotovú odovzdajú vydávajúcemu. Ak nie, tak dosť dlho ostanú „mladými“…
Ján Sand
Komentáre
