Ako zvládnuť trojumenie rozprávať, počúvať, pozorovať, ako dať tréme K.O., ako sa cítiť doma na pódiu, ktoré možno znamená svet, ako ustrážiť jazyk, aby sa nepotkol – toto a mnoho iného sa skúsení lektori (novinári, herci, moderátori, …) budú snažiť naučiť účastníkov Miniškoly mladých moderátorov.
Deti z Miniškoly mladých moderátorov (prímestský tábor organizovaný RO SSN Košice) sa v nahrávacom štúdiu Savid učia, ako narábať s hlasom pri načítaní poviedky. Foto: Katarína Čižmáriková
Jej druhá časť (prvá bola počas jarných školských prázdnin) sa začala dnes (9. júla 2012) v Košiciach a organizuje ju tamojšia Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov. „Letné prímestské tábory, ktoré súvisia s médiami, prácou so slovom a vystupovaním pred verejnosťou, organizujeme už štvrtý rok. Médiá sú pre deti príťažlivé, rady obetujú týždeň prázdnin na to, aby sa niečo naučili z novinárskej kuchyne,“ hovorí predsedníčka RO SSN Košice PhDr. Katarína Čižmáriková, iniciátorka podujatí pre výchovu novinárskej mlade. „Máme na to dostatok lektorov s praktickými i teoretickými skúsenosťami a radi sa s nimi podelíme. Aj my sme boli kedysi veľmi vďační, ak nám niekto poradil, ako sa orientovať v mediálnom svete, na čo si dať pozor pri písaní článku, z ktorého uhla je najlepšie urobiť zaujímavý záber, ako prekonať trému, správne vyslovovať, neodpadnúť, ak na kamere zasvieti červené svetielko.“
Počas tohto týždňa pätnásť detí od 8 do 18 rokov nadviaže na jarnú časť miniškoly, ktorú absolvovala viac ako polovica z nich. Navštívia ateliéry a pracoviská Súkromnej filmovej školy na Petzvalovej ulici v Košiciach, stretnú sa s logopédkou, opäť zavítajú do dabingového štúdia SAVID, kde pod dohľadom herečky Ľuby Blaškovičovej budú prekonávať trému pred mikrofónom a kamerou a cizelovať svoj umelecký prednes, aby mohli vo štvrtok 12. júla zažiariť v Levoči. „Prečo práve v Levoči? V Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu ich totiž čaká konečná príprava hmatateľného výsledku tohtoročného prímestského tábora – načítanie poviedok pre ich kamarátov s chybami zraku,“ uviedla K. Čižmáriková. „Z nášho prímestského tábora sa totiž neodchádza s prázdnymi rukami, ale s konkrétnym výsledkom týždennej práce – prvé dva roky deti pod naším vedením zostavili a vydali Tadamoviny, vlani nasnímali a načítali táborové Televízne noviny a tento rok to bude nahratie CD s poviedkami pre nevidiace deti.“
A keďže cez prázdniny treba aj oddychovať, navštívia košickú ZOO aj Botanickú záhradu, pozrú si pamätihodnosti Levoče a uvidia výcvik vodiaceho psa Zoje.
Letný prímestský tábor už tradične organizuje RO SSN Košice v spolupráci s OZ TADAM (Tlačová agentúry detí a mládeže), tento rok sa k nim pridali Knižnica pre mládež mesta Košice a Slovenská knižnica pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči. Miniškolu mladých moderátorov finančne podporili DAMKO – Fond deti a mládeže Košíc, Literárny fond a Richard Raši, poslanec NR SR a primátor Košíc.
[download id=“9″]
Fotogaléria z Miniškoly mladých moderátorov
Komentáre
Miniškola mladých moderátorov
19. júla 2012 at 22:39
Potešila som sa, keď som počula, že opäť sa bude organizovať táto „školička“ pre nádejných, možno budúcich kolegov a nielen moderátorov, ale aj novinárov. Veď z celotýždňového programu to tak aj vyznieva, že decká „pričuchnú“ aj k širším poznatkom v oblasti masmédií. O príprave sa už dozvedám dávno pred podujatím, lebo dobre sa poznám s hlavnými organizátorkami Katkou Čižmárikovou a Beátkou Penxovou-Mačingovou. Kto zvykne pripravovať podobné vzdelávacie projekty, vie o čom hovorím, veď priebeh každého dňa a hodiny treba do detailov premyslieť, osloviť potencionálnych prednášateľov, zohľadniť vekové rozpätie detí a teda čas vyplniť zmysluplným programom. Tak aby sa nikdo nenudil a nadobudol pocit, že skutočne pričuchol k remeslu, ktoré sa ešte stále vymyká všednosti. A hlavné aktérky, do špiku kostí odovzdané žurnalistike, okolo miniškoly musia vykonávať i bežné úradnícke činnosti. Aby každý cent sedel, aby papierovanie splňalo predpísané regule. A aby ani prednášatelia, či lektori, ( ako ich nazveme), mali pocit, že neboli to premárnené hodiny. Myslím si, že aj ostatné regionálne organizácie SSN by mohli nasledovať príklad tejto košickej, aby sme vo všeobecnosti nevyzneli len ako večne lamentujúca inštitúcia bez štipky nápadu.