Hra Kto sa bojí Virginie Wolfovej je veľkou hereckou príležitosťou
Už len hodiny nás delia od prvej tohtoročnej premiéry Štátneho divadla Košice, ktorou bude v piatok 12. februára 2016 uvedenie slávnej hry Edwarda Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej na Malej scéne. Herci a realizačný tím, majú za sebou náročné skúšobné obdobie nad textom, ktorý bol podľa ich vlastných slov pre všetkých veľkou výzvou.
„Hru sme zaradili do repertoáru aj preto, lebo je veľkou hereckou príležitosťou a môže si ju dovoliť realizovať len divadlo, ktoré má dobrých hercov. A my takých máme. Dali sme im príležitosť popasovať sa s týmto, možno trochu zložitejším textom. V minulosti sa tá hra mohla javiť ako niečo, čo sme zo západu privážali, ale teraz, aj vďaka novému prekladu a realizácii, zrazu prináša témy, ktoré sú nám už vlastné. Ale či je to naozaj tak, posúdia až diváci,“ hovorí pred premiérou riaditeľ činohry Milan Antol, ktorý by bol rád, keby nové uvedenie slávnej hry malo aj v Košiciach podobný osud ako mala po svojej premiére v USA, kedy sa dožila viac ako 660 repríz.
Albeeho hra sa síce do Košíc vracia po takmer 22 rokoch a uvádzali ju aj iné slovenské divadlá, ale nová košická inscenácia bude predsa len slovenskou premiérou v úplne novej podobe. „Je to jedna z najznámejších amerických hier, možno trochu kontroverzná, ktorá už po svojom prvom uvedení mala množstvo prajníkov, ktorí ju vychvaľovali, ale aj množstvo neprajníkov. Toho výsledkom bolo nakoniec to, že keď ju navrhli na Pullitzerovu cenu, tak v tom roku ani nebola dramatickému textu udelená. Páni kritici sa jednoducho nevedeli dohodnúť. Je hraná po celom svete už niekoľko desaťročí. Na Slovensku sme ju mohli vidieť v realizácii Slovenského národného divadla a aj v Štátnom divadle Košice, vždy v Kotovom preklade. Táto nová inscenácia bude slovenskou premiérou prekladu Samuela Trnku,“ vysvetľuje Antol.
Podľa režisérky Júlie Rázusovej nie je vôbec náhoda, že sa hra v súčasnosti inscenuje v divadlách po celej Európe. „Hra je zaujímavá tým, že to nie je klasický vystavaný dramatický text, ale je to absurdná dráma, ktorá vyžaduje od hercov nielen to poctivé psychologické a emočné herectvo, ale aj druhú vrstvu, ktorá je v tejto hre veľmi bohatá na množstvo myšlienok a presahov. Keď sa divák započúva do textov a vnikne do tých situácií, tak nadobudne pocit, ako by to bolo napísané priamo teraz, v tejto dobe. Snažili sme sa práve tieto myšlienky podporiť a tak sa hra stáva nielen akýmsi manželským opusom, ale pohľadom na konflikt minulosti a budúcnosti. Bola to obrovská výzva pre celý tím a verím, že po tej lopote dostanú herci satisfakciu zo strany divákov,“ verí režisérka.
Pre herca Juraja Zetyáka, ktorý alternuje v postave mladšieho manžela Mikiho spolu s Andrejom Palkom, to nebolo prvé stretnutie so slávnou hrou. „Videl som túto inscenáciu v našom divadle ako študent Konzervatória a sám som ostal teraz prekvapený, že to bolo už pred 21 rokmi. Mne sa vtedy páčila a verím, že tá naša bude ešte lepšia,“ vraví Zetyák. Jeho partnerkou na javisku je Tatiana Poláková, ktorá alternuje s Katarínou Horňákovou. Starší manželský pár Juraja a Martu stvárňujú Ivan Krúpa a Dana Košická. „Proces bol naozaj namáhavý a bola to aj nezvyčajná práca na texte, ktorý sa v prvom momente zdá veľmi psychologický a dá sa urobiť prvoplánovo ako akýsi psychický mord, ktorý vyčerpá divákov aj hercov. Tým, že sme k tomu tak prvoplánovo nepristupovali, tak je to skôr taký náhľad alebo voyerizmus do obývačky ľudí, ktorí sú možno aj niekde okolo nás. A zachádza až do absurdnej roviny,“ približuje novú inscenáciu Košická.
Albeeho text vyznieva veľmi dramaticky, ale divadlo v podtitule uvádza hru ako čiernu komédiu. „Je tam aj množstvo vtipných situácií, lebo jednoducho tak to v živote býva,“ dodáva riaditeľ činohry Antol.
Svjatoslav Dohovič
Komentáre
