Výstavu veľkorozmerných prác z dielne členok košického Patchworkklubu pripravila Verejná knižnica Jána Bocatia (VKJB) spolu s Patchworkklubom, ktorý si v tomto roku pripomína dekádu svojho pôsobenia. Výstavu 10 rokov Patchworkklubu otvoria v nových priestoroch VKJB na Hviezdoslavovej 5 v Košiciach 5. mája 2015 o 17:00 hodine. Priaznivci tohto špecifického umeleckého prejavu si ju budú môcť pozrieť do 2. júna.
Na výstave sa klub bude prezentovať 15-timi spoločnými nástennými quiltami, kde každý diel ušila iná žena. Práce vznikali postupne počas 10 rokov existencie klubu a symbolizujú nadšenie, radosť zo spoločne stráveného času a najmä priateľstvo. Pre vystavené diela je charakteristická hravosťou, farebnosť a osobitá kreativita.
„Výstavu sme spestrili o atraktívnu ponuku – možnosť naučiť sa techniku patchworku počas workshopov, ktoré budú pod vedením odborných lektoriek vo štvrtok 7. mája 2015. Okrem možnosti vlastnoručne si odskúšať túto výtvarnú techniku, sa účastníci dozvedia zaujímavosti z jej histórie a súčasných trendoch. Záujemcovia o workshop majú možnosť prihlásiť sa vyplnením elektronického formulára, ktorý je zverejnený na web stránke našej knižnice,“ uviedla riaditeľka VKJB Soňa Jakešová.
Patchworkklub v Košiciach vznikol v roku 2005 z iniciatívy Ľudmily Čepkovej, ktorá ho vedie dodnes. Klub doposiaľ usporiadal 6 klubových výstav v Košiciach, prezentačnú výstavu klubu v Bernina centre v Bratislave, prezentoval sa na spoločných výstavách slovenských patchworkových klubov v Bratislave a na medzinárodných výstavách patchworku v Prahe a Budapešti. „Naše členky sa tiež zúčastňujú na rôznych domácich i medzinárodných výmenných a charitatívnych projektoch, naše práce tak doslova cestujú svetom,“ spresnila Ľudmila Čepková.
Patchwork a quilt sú prevzaté anglické slová, ktoré sú zaužívané pre pomenovanie textilnej techniky zošívania a prešívania pestrých farebných kúskov látok rôznych tvarov. Cesta patchworku a quiltingu sa vinie celými dejinami a po celom svete, poznal ho antický svet, stredoveké kultúry, blízky i ďaleký Východ. Do Európy sa dostal z Palestíny, prostredníctvom križiackych výprav v 11. storočí. V celej Európe sa touto textilnou technikou po celé stáročia zhotovovali teplé prikrývky na postele a iný bytový textil. Veľký rozmach patchwork zaznamenal v časoch priemyselnej revolúcie, kedy sa šili prikrývky z odpadu prineseného z tkáčovní.
Táto technika nebola cudzia ani v našom prostredí. Zdobili sa ňou šľachtické a meštianske odevy, bytové doplnky a obradový textil, čo dokumentujú zbierky slovenských múzeí. V Amerike doviedli patchwork k dokonalosti ženy osadníkov, ktoré spočiatku z núdze spracúvali zvyšky látok a obnosené odevy a šili z nich teplé prikrývky. Pri práci sa stretávali tak, ako ženy u nás na priadkach a pri šití si vymieňali nielen látky a vzory, ale aj životné skúsenosti, či kuchárske recepty. Postupne z jednoduchej ručnej práce vytvorili nadčasové ľudové umenie.
Patchworkové motívy majú svoje tradičné názvy vychádzajúce z prostredia, v ktorom vznikli a odzrkadľujú život ľudí, ktorí ich vytvorili – napr. Schody k oltáru, Tvrdohlavá žena, Opilcova cesta, Kanoe, Jakubov rebrík, Hojdací koník, Kôš s ovocím, Letiace husi, Cievka a vreteno. Patchworkové prikrývky sa šili pri rôznych príležitostiach, často ako dar, napr. svadobné, smútočné, staropanenské, či priateľské. Dnes je patchwork opäť vo veľkej obľube a prežíva svoju renesanciu. Usporadúva sa veľa medzinárodných výstav, workshopov a súťaží, mnohé diela sú súčasťou múzejných zbierok.
Komentáre
