Kasárne/Kulturpark sa v pondelok 18. novembra 2013 naplnili študentmi – budúcimi novinármi, ktorí sa chceli osobne stretnúť a diskutovať s držiteľkou Pulitzerovej ceny za žurnalistiku Abigail Goldman. Významná novinárka počas svojej verejnej prednášky priblížila témy, ktoré výrazne rezonujú v mediálnom prostredí a poukázala na trendy, ktoré majú vplyv na fungovanie celej spoločnosti.
Pulitzerova cena je pre novinára ocenením, ktoré možno prirovnať k získaniu olympijského zlata pre športovca. Abigail Goldman ju získala v roku 2004 za reportážne spracovanie témy Wal-Mart efektu a jeho dosahov na spoločnosť, v ktorej sa zaoberala pôsobením obchodných reťazcov Wal-Mart na globálnu ekonomiku.
V Košiciach sa známa reportérka pokúsila zodpovedať na otázky ako dnešní novinári zápasia s hľadaním pravdy, ako meniace sa prostredie ovplyvňuje etiku novinárov, ako budovať dôveru čitateľov alebo divákov bez uchyľovania sa k senzáciám a ako novinári tvoria správy, keď je úspech meraný počtom zobrazení článku na internete. Otvorila tak návštevníkom brány do svete amerického novinárstva.
Študovala žurnalistiku na Kolumbijskej univerzite a aktívne pôsobí v médiach už niekoľko rokov. Písala pre periodiká zvučných mien ako Los Angeles Times, Richmond Times – Dispath vo Virgínii či Milwaukee Journal. Prestížne americké žurnalistické a umelecké ocenenie, ktoré sa udeľuje od roku 1917, získala po jedenástich rokoch novinárskej praxe.
Základným obsahom seminárov Abigail Goldman so študentmi masmediálnych štúdií bolo odovzdávať skúsenosti a prezradiť konkrétne detaily, ktoré boli súčasťou písania jej najvýznamnejších článkov a vydláždili jej cestu k získaniu mnohých ocenení.
Jej kariéra sa začala písať v roku 1993 v Los Angeles Times, kde prinášala regionálne spravodajstvo o zemetrasení v Northridge, o lesných požiaroch v Južnej Kalifornii a o mafiánskych zločinoch. Po piatich rokoch sa začala venovať ekonomickým témam a stala sa spoluautorkou článkov The Wal-Mart Effect a Jav Wal-Mart, ktoré viedli k získaniu nielen Pulitzerovej, ale aj Polkovej ceny. Články o pracovných podmienkach tovární na hračky spoločnosti Mattel Inc., ju posunuli do finále Livingstonovej ceny.
Svoje skúsenosti dnes odovzdáva a školí novú generáciu reportérov na University of California v Los Angeles. Aj slovenským budúcim novinárom sa odovzdala a porozprávala im o svojej pravde – tej novinárskej, ako to vidí ona. Už v úvode študentov ohúrila slovenským „Dobrý deň, ďakujem za pozvanie, a to je všetko, čo viem po slovensky.“ A vôbec to nebolo na prekážku. Jej jazyku, aj novinárskemu, sa dalo rozumieť. Ona zas poznala nášho Jura Jánošíka.
Novinárka telom i dušou sa zverila, že ňou vždy chcela byť a písať príbehy – pravdivé príbehy, aj keď je to vždy balans medzi skutočnou pravdou a pravdou, ktorá by mohla niekomu ublížiť iba preto, že sa o nej hovorí.
„Pre mňa boli veľmi dôležité študentské časy. Na univerzite vychádzali dva časopisy, ja som samozrejme písala pre ten lepší a snažili sme sa nájsť pravdu aj u veľkých autorít. Prišiel k nám kandidát na prezidenta, a to znamenalo, že k nám príde aj veľa národných novinárov, ktorí na nás nikdy nemali čas. Tak sme sa im za to pomstili. V – 26 stupňovej zime sme ich nechali trápiť sa s guľôčkovými perami, ktoré v takej zime prestávajú fungovať, čo sa nám nemohlo stať. Jednoducho novinár musí byť vystrojený hneď niekoľkými ceruzkami i strúhadlom. Pomohli by sme im, keby… Neznášali sme ich, lebo boli dôležití, tak sme sa aspoň zasmiali. Ponaučenie: Treba mať pri sebe viac ako jedno pero a byť milý k novinárom,“ prihovorila sa k početnému publiku Abigail Goldman a pokračovala v príbehoch, ktoré zažila počas svojej dlhoročnej novinárskej púte.
Viac životných právd si mohli z jej úst vypočuť „masmediálci“ či ostrieľaní novinári, ktorým možno najviac nešlo do hlavy to, ako mohla na príbehu, ktorý jej priniesol Pulitzerovu cenu, pracovať rok. Nuž dobrá reportáž potrebuje svoj čas a má svoju cenu.
Americká novinárka sa snažila svojich poslucháčov presvedčiť o úlohe novinárov hovoriť pravdu a upozorňovať na tých, čo ju nehovoria. Úlohou reportéra je vytvoriť istú formu pravdy. A niekedy je lepšie nezverejniť fakty, ktorými by sme mohli ublížiť a radšej zverejniť overenú pravdu ako uprednostniť rýchlosť a byť prvý.
Abigail rozosmiala prítomných aj tým, keď povedala, že v Košiciach sa vôbec necíti ako žirafa v akváriu, ako tomu bolo počas jej putovania po Číne, keď získavala podklady k reportáži o výrobcovi hračiek Mattel Inc. Keď sa chystala na Slovensko, všetci jej závideli, každý tu mal nejakého príbuzného alebo priateľa. Takže v L. A. o nás vedia a my o ich úspešnej novinárke.
zdroj: www.kosice2013.sk
Komentáre
