Ovplyvnil blog aj váš život? Jedna z kľúčových otázok, ktoré odzneli na diskusii Off Record v utorok 8. apríla 2013 s príznačným názvom Blogeri vs. Novinári. Krátko pred oficiálnym začiatkom vyzerala byť zasadačka Slovenského syndikátu novinárov skôr prázdna než plná, ale to sa našťastie zmenilo. Za niekoľko minút ju zaplnili návštevníci rôzneho druhu bažiaci po trefných postrehoch Tomáša Uleja a Samuela Mareca, hosťov diskusie.
Mladí, sympatickí a ešte k tomu blogujúci. Tomáš Ulej sa môže svojim deťom neskôr pochváliť, že sa stal jedným z prvých troch platených blogerov na Slovensku. Od svojich trinástich rokov, keď namiesto puberťáckych zábaviek objavil svoje pisateľské vlohy, si preskákal rôzne portály cez disk.sk, blog.sme.sk až po sme.sk, pre ktoré teraz píše rubriku Listy z webu. Aby toho nebolo málo, ako milovník literatúry založil Zlatý fond denníka SME a aj sám sa literárne angažoval – v roku 2012 mu vyšla zbierka aforizmov pod názvom Ale. Ale, ani druhý hosť v poradí, Samo Marec, nie je človek hodný nepovšimnutia. Blog.sme.sk, humno.sk, krátke pôsobenie v Gorile či v Sieťovke… Súčasný copywriter reklamnej agentúry Jandl sa svojím životopisom môže tiež len pozitívne prezentovať. Podobne ako Tomáš, aj on sa rozhodol svoje pisateľské umenie premeniť do umenia spisovateľského a vydať román na pokračovanie Život Lukáša.
Väčšina z nás vie, kto je to bloger, ale chápeme túto novodobú profesiu správne? „Bloger je človek, ktorý vníma svet okolo seba a vie k nemu zaujať aj postoj.“ vysvetľuje Samo Marec. On síce začal s blogovaním v roku 2005, ale až o tri roky neskôr sa tejto činnosti začal venovať komplexnejšie: „Ľudia na blogu majú pocit, že vedia písať a rozumejú všetkému. Málo z nich sa vyšpecifikuje.“ dodáva. Tomáš Ulej hodnotí svoje začiatky trochu narcisticky: „Som trochu egocentrik a rád som videl svoje meno v novinách.“
Áno, úspech blogerov je práve ich zverejnenie ako aj vysoká čítanosť. Hostia plánovaným konkurentom svorne odporučili, aby nebrali čítanosť ako hnací motor blogovania. Pre Sama Marca je ním napr. psychohygiena. Nízka čítanosť by nemala byť odrádzajúca a primárne je získať a zaujať cieľovú skupinku, ktorá môže pozostávať aj z menšieho počtu členov.
Nevyhli sme sa, samozrejme, ani porovnaniu novinárstva a blogovania. Podľa Tomáša Uleja v súčasnosti prichádza nová fáza novinárstva – prelínanie týchto dvoch žánrov, čo je najviac evidentné v zahraničí.
A čo bloger ako jednotlivec? „Bloger má oproti novinárovi úžasnú slobodu,“ ozrejmuje Tomáš Ulej. So svojím kolegom ocenili voľnú ruku pri výbere tém, ktorá ich činnosť nerobí vynútenou, ale chcenou a obľúbenou. Ale aj príjemná vec musí mať svoje hranice, a preto obaja vyzdvihujú rolu deadlinov, ktoré síce pôsobia stresujúco, ale niekedy sú tou pravou a jedinou motiváciou. Je motiváciou aj konkurencia? Podľa slov Sama Marca, svoje opodstatnenie v tejto sfére konkurencia nemá a tieto dve profesie sa skôr dopĺňajú než by medzi sebou súperili.
V diskusii sa pretriasali aj témy ako prepojenosť blogov, blogy politikov, výhody facebooku vo vzťahu k šíreniu bezprostredných myšlienok, vyhranenosť názorov v internetovom publikovaní či rozdiely v blogovaní medzi krajinami. Dozvedeli sme sa, že na Slovensku sa blogovanie inštitucionalizovalo, k čomu do veľkej miery pomohol aj vznik portálu blog.sme.sk. Rozdiely možno badať aj v sekundárnych prvkoch blogov, akými sú diskusie, čo napríklad v krajine neobmedzených možností nie je bežné. V susednom Česku možno zase jasne definovať blogerské celebrity, ktoré sú na Slovensku utlačované prehnanou masovosťou tohto fenoménu.
Ruka v ruke s blogovaním kráča aj kritika, ktorá je najmä pre začínajúceho blogera demotivujúcim prvkom. „Človek musí obchádzať negatívne reakcie, lebo inak by písať nemohol,“ povzbudzuje Samo Marec a dodáva „Tiež netreba písať blbosti – človek sa tým zahráva s vlastným menom.“
A ako nás teda blogovanie môže ovplyvniť? Môžeme sa tešiť väčšej úcte či spomínať na stratených priateľov. Môžeme sa tešiť zo zvýšeného záujmu opačného pohlavia alebo z nespočetného množstva negatívnych hodnotení. Alebo nemusíme hľadať pre a proti a byť spokojný z vyjadrenia svojich názorov. To je aj podľa slov Sama Marca tá primárne motivácia.
Lucia Rusnáková
Komentáre
Ivo
24. februára 2015 at 23:21
Veľmi pekný článok.