Slovensko aj tento krát s lyžiarskou medailou
Pôvodne malo byť tohtoročné stretnutie členov Medzinárodného klubu novinárov-lyžiarov (SCIJ – Ski Club International Journalists), neoficiálne nazývané aj Majstrovstvá sveta novinárov v lyžovaní, v talianskych Dolomitoch – v rezorte Civetta. Chceli ho organizovať naši chorvátski kolegovia za podpory chorvátskej vlády. Nevyšlo im to. Kríza neobišla ani túto krajinu. Našťastie iniciatívy sa chopili talianski novinári. Vďaka ich organizačnému nadšeniu sme sa ocitli v regióne Brescia, v krásnom prostredí známeho priesmyku Passo Tonale a mestečku pod ním – Ponte di Legno. Neľutovali sme. Pre väčšinu z našej osemčlennej slovenskej skupiny to bola nová skúsenosť a na záver sme museli konštatovať – Alpy sú krásne v každom ich kúte.
Malé prekvapenie nám pripravila hneď prvý deň naša lyžiarska inštruktorka Laura pri zoznamovaní sa s rezortom. Položila nám otázku: „Ktorá významná svetová osobnosť lyžovala v Tatrách a aj tu, u nás, v rezorte Adamello? Najskôr nás šokovalo, že rodená Talianka vôbec tuší o horstve v nejakej krajine bývalého ostbloku, ale potom sme sa pustili do hádania. Nie, nebol to nijaký herec, speváčka, politik ani prezident. Prezradím odpoveď (inak uhádla to Oľga Kmeťová): tým slávnym mužom bol pápež Ján Pavol II., ktorý si Passo Tonale a Adamello tak obľúbil, že tam bol dokonca dvakrát. Na jeho počesť na jednom štíte postavili kríž. A Laura sa nám tiež pochválila, že mala česť spať v izbe, kde bol predtým ubytovaný aj on.
Späť ale k samotnej lyžovačke. Počasie bolo výborné, aj keď v prvé dni pomerne teplé, ale nájsť si na vyše sto kilometroch upravených zjazdoviek tu „svoju“ nebolo umenie. Veď toto stredisko volajú Un Mondo de Neve, teda Svet snehu. Našim miláčikom sa však stala zjazdovka Paradise, ktorá sa začína na ľadovci Presena (2730 m. n.m.). Zísť ňou dole, znamenalo absolvovať päť kilometrov. Koľko je to oblúkov, si nedovolím ani spočítať. Ale iste dosť, lebo naše nohy to patrične avizovali.
Na pretekoch v obrovskom slalome, ktorý bol tento krát nezvyklo dlhý, sa zo slovenskej skupiny najlepšie darilo Darine Gyurkovicsovej. K bronzu jej chýbali stotinky a zostal iba povzdych, že štvrté miesto je to, ktoré vie pretekára/pretekárku najviac škrieť. Lepšie sa druhý deň darilo Jane Janků na pretekoch v behu na lyžiach. Tá si bronz nenechala utiecť, ale v kombinácii sa aj ona musela uspokojiť iba s povestnou zemiakovou medailou, teda štvrtým miestom.
Slovensko bolo už tradične úspešné aj na Večeri národov, kde sme v olympijských „čičmianských“ tričkách ponúkali tradičné syry, ako korbáčiky, parenice, oštiepky či bryndzovú nátierku a naši kolegovia mohli ochutnať aj skvelé slovenské vína i niečo tuhšie.
(jj)
Medailistka Jana Janků, šéfredaktorka web stránok restauracie.sme.sk a golfandtravel.sk.
Slovenský tím na slávnostnom gala večere.
Komentáre
