Keď kultúrny Slovák číta alebo z pier Viliama Záborského začuje nádherné a neopakovateľné opisy prírody z Hviezdoslavových eposov, rozhostí sa mu v duši pokoj, radosť a mier. Ale aj úžas nad básnikovým majstrovstvom, s akým dokázal tepať a obrusovať slová, aby ich zušľachtené poskladal do prekrásnej mozaiky akoby zlatom cizelovaných veršov. To všetko s cieľom vyjadriť svoj obdiv a úctu svojej vlasti, svojej domovine.
Niečo z takých príjemných pocitov, vo mne znejú pri pohľade na niektoré diela Laca Cupera, zachytávajúce to najprostejšie, čo nám život a zmysly ponúkajú zadarmo, prírodu v jej mnohých formách a krásach. Už na prvý pohľad je jasné, že Laco sa svojim nevyčerpateľným obdivom k prírode netají. Narodený v lone Karpát sa postupom svojho človečieho zrenia stal ich prirodzenou a neodmysliteľnou súčasťou. V meste, medzi nami, sa nachádza v podstate iba na akomsi prechodnom existenčnom pobyte, jeho skutočným domovom je dom so strechou bohatou na dramatické zoskupenia oblakov, osvetlených či presvietených bočnými zlatistými slnečnými lúčmi, dom so zelenými stenami i hnedo-zelenou podlahou. Jeho skutočným domovom sú Karpaty s ostrými štítmi, a oblými, v máji šťavnato zelenými a v zime iskrivo bielymi oblinami hôľ, s tmavými, nepreniknuteľnými horami, divými zlomeninami dolín a kaňonov, ale aj s osvetlenými teplými stráňami, na ktorých sa občas nájde akoby v čase zabudnutá chalupa. Pre Laca Karpaty nie sú ani východoslovenské, ani slovenské či ukrajinské alebo rumunské, Laco ich svojim cítením, okom i šošovkou objektívu fotoaparátu, ale najmä dušou, vníma ako Karpaty európske. Ako európsky fenomén, poskytujúci domov stáročným velikánom bohatých lesov, trblietajúcim sa jazierkam, jeleňom a orlom, ale aj ľuďom. Nie Východniarom či Záhorákom alebo trebárs Olásom, ale ľuďom, ktorí si v tomto bohatstve v priebehu storočí vyšliapali svoje chodníčky, postavili svoje príbytky a chovali svoje ovečky. Ľuďom, ktorých príroda naučila žiť vo svojom lone, čistila ich srdcia a kovala charaktery. Dovtedy, kým všetci bez rozdielu nezískali ako dar priezračnú dušu plnú porozumenia pre prirodzenosť. A do nej patrí aj dobrota. Predovšetkým dobrota. O týchto svetlých stránkach pobytov vo svojom trvalom domove vie Laco rozprávať celé hodiny.
Laco nie je iba obyčajný turista v lese či na stráni, je objavovateľ a zvečňovateľ prírody vo všetkých jej viditeľných, ale pre niektorých aj neviditeľných formách. Karpaty sú jeho láskou od detstva a tou aj zostanú. Laco je obrazový poet Karpát, ktorý vie svojou fotografiou pozvať všetkých do ich otvorenej náruče. A popri tom všetkom je Laco zrelý Európan, s adresou trvalého pobytu: Karpaty!
Milan Országh
Ladislav Cuper nie je iba fotograf. Je predovšetkým fotografom – básnikom s plným lyrickým nasadením. Preto mi je veľmi blízky, preto sa naše pocity v čase zámeru a realizácie vydania spoločnej knihy HORY MODRÉ, HORY zblížili. Spoločnú cestu k sebe sme nenašli na objednávku, ale spojila nás sama príroda. Obaja sme vrchári zrastení neopakovateľnou krásou našich hôr. Z toho pohľadu vysoko umelecké fotografie pána Ladislava nie sú len chladnými ilustráciami k mojej poézii, ale sú prejavom jeho citlivého a hĺbavého vnímania okolitého sveta zachyteného fotoobjektívom. V týchto svetlých okamihoch sa vyníma lyrika pána Ladislava, ktorý dokáže v jednej kvapke rosy precítiť a objaviť celý svet.
Eliáš Galajda, básnik
O autorovi
Ladislav Cuper sa narodil 23. júna 1952 v Nižnom Mirošove, okres Svidník. Fotografii sa vážne venuje od svojich 15 rokov, od obdobia štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Po jej absolvovaní pokračoval v štúdiu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Jeho prvým zamestnaním bola práca výtvarného redaktora časopisu Družno vpered. Neskôr pôsobil v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave v oddelení ukrajinskej literatúry v Prešove.
Ilustroval a graficky upravil množstvo kníh, navrhol a realizoval niekoľko scén pre festival Makovická struna v Bardejove a Prešove. Vydal tri fotografické publikácie: Jar rodného kraja, Hory, modré hory a Karpaty. Vo svojom vydavateľstve vydáva slovenskú a ukrajinskú poéziu a prózu, ktorú väčšinou ilustruje sám umeleckou fotografiou.
Doteraz usporiadal 25 individuálnych výstav, zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav a medzinárodných plenérov. Bol kurátorom viacerých výstav výtvarníkov a fotografov v Galérii Átrium v Prešove a na Ukrajine. Vystavoval na Slovensku, v Poľsku, Českej republike, na Ukrajine a vo Francúzsku. Jeho umelecké fotografie sa nachádzajú v súkromných zbierkach doma i zahraničí (Poľsko, Nemecko Francúzsko,USA). Je členom Slovenského syndikátu novinárov a AMFO klubu so sídlom v Prešove. Žije a tvorí v Prešove.
Kontakt:
fotocup@post.sk • 0911 611 405 • 0905 611 405
Komentáre
