Doteraz najpočetnejšie publikum na tohtoročnom autorskom čítaní sa zišlo v utorok večer. Tými, ktorí ho prilákali, boli košický rodák Erik Jakub Groch a PjONI.
Prvý, básnik, autor rozhlasových hier a kníh pre deti a mládež, do Nežnej revolúcie publikoval len samizdatovo. Jeho prvá kniha – Súkromné hodiny smútku – vyšla v roku 1989 a získala najprestížnejšie ocenenie za debut – Cenu Ivana Kraska. Odvtedy vydal viacero básnických zbierok, tri knižky pre deti a mládež. Rozprávky Tuláčik a Klára boli zapísané do čestnej listiny IBBY – Medzinárodnej únie pre detskú knihu. Najmladšej generácii adresoval aj svoje rozhlasové diela. V roku 1992 založil vlastné vydavateľstvo Knižná dielňa Timotej. Mnoho kníh nesie aj grafický rukopis Erika Grocha. Košičanom prišiel prečítať nové básne, ktoré sa zrodili v posledných dvoch – troch mesiacoch. Zároveň ale priznal, že prísť medzi nich nebolo jednoduché. Keď totiž pred dvanástimi rokmi odchádzal z mesta do dedinky pri Levoči, povedal si, že čítať pôjde kamkoľvek, len nie do Košíc. Teraz ale skonštatoval, že je rád, že prekonal strach z domáceho prostredia a je tu.
O „dopovedanie„ na záver svojho čítania požiadal hudobného hosťa Jonatána Pastirčáka – Pjoni. Mladý hudobník, ktorý s kamarátom založil post punkovú kapelu Tucan, východisko ich projektu InkMidget&Pjoni, sa dal aj na sólovú dráhu. Takto sa predviedol aj v Košiciach – bosý, s violončelom a laptopom a s jeho ponímaním elektronickej hudby.
Čestnými hosťami festivalu sú tohto roku slovinskí básnici a spisovatelia. Patronát nad podujatím má teda aj slovinský veľvyslanec na Slovensku Stanislav Vidovič. Atmosféru festivalu v Košiciach si nenechal ujsť. V utorok ocenil takúto príležitosť spoznať navzájom svoje kultúry, o ktorých vieme veľmi málo. A ešte skutočnosť, že sa literáti neprezentujú v Bratislave, ale v Košiciach. Zároveň prišiel aj s myšlienkou nového vnímania našich národov, vychádzajúcou z častej zámeny – Slováci sú vlastne severní Slovinci a Slovinci sú južní Slováci.
A po ňom už dostal slovo ďalší hosť z radov južných Slovákov – básnik Marko Kravos. Vydal asi dvadsať básnických zbierok, jedenásť kníh fantazijnej prózy pre dospelých i mládež, napísal rozhlasové hry, eseje. Prvú knihu vydal v roku 1966. Je aj prekladateľ – z chorvátčiny, španielčiny a z taliančiny. Posledný jazyk úzko súvisí s jeho životom – narodil sa počas 2. svetovej vojny neďaleko Neapola – vraj za to môže Mussolini a jeho vysťahovanie slovinských rodín do týchto končín. A žije v Terste. Aj jeho literatúru prekladali – do asi dvadsiatky jazykov.
Počas 23. večera Mesiaca autorského čítania Marko Kravos predstavil záujemcom svoje básne zo zatiaľ poslednej vydanej zbierky – Medzi chvostom a hlavou. Neskôr vysvetlil, že vo svojej poézii reaguje na politické a spoločenské provokácie ľúbostnou poéziou. A pre tých, ktorí si hneď neuvedomili, čo je medzi chvostom a hlavou – je tam srdce. V posledných pár rokoch čítal aj záujemcom o literatúru v Južnej Amerike – v Argentíne a Kolumbii. Uvedomil si tam, že „moja poézia funguje aj v tomto priestore“. Juhoameričania boli vďační za umelecký zážitok a on ocenil aj dobrý preklad do španielčiny. Je mu ale ľúto, že zatiaľ nenašiel správneho človeka, ktorý by preložil jeho básne do slovenčiny.
Erik Jakub Groch a Marko Kravos sa v stredu predstavia poslucháčom v Ostrave. A do Košíc z Brna pricestujú slovinská poetka, spisovateľka, prekladateľka i redaktorka Tatjana Jamnik a slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ Dušan Tarageľ.
Komentáre
