„Naši Slovinci,“ takto privítal piatkových hostí moderátor Ján Gavura. Medzi Košičanov totiž prišli Stanislava Chrobáková Repar a Primož Repar, slovensko-slovinský manželský pár, ktorý spája láska k poézii. Ich aktivity sú ale oveľa bohatšie než len písanie básní.
Príležitosť predstúpiť so svojou tvorbou mala ako prvá Stanislava. Údajne by bolo jednoduchšie vymenovať, čomu sa nevenuje, než naopak. Pri jej mene teda stojí – píše poéziu, prózu, rozhlasové scenáre, literárnu kritiku a štúdie, venuje sa edičnej a redakčnej práci, literárnej vede a feministickej teórii a prekladu. Založila medzinárodný projekt Časopis v časopise. A ešte k tomu všetkému aj prednáša literárnu teóriu na univerzite. Vydala päť básnických zbierok, dva prozaické tituly, dve literárnovedné práce, zostavila viacero antológií. A vydala ešte dvojjazyčnú autofikciu „Slovenka na kvadrát“. Mottom tejto knihy je slovinské príslovie „Čo cudzinec vynesie na svetlo, to ho pochová“.
Autorka prečítala ukážky z tejto knihy, ktorú označujú ako medzižánrová próza – každá kapitola v nej je štýlovo inak postavená. Ale poslucháči si mohli vypočuť aj ukážky zo zbierok „Nahá v tŕní“ a „Tichožitia“.
Z vlastnej skúsenosti pochopila, že treba upozorňovať na nerovnosť rodov aj v literatúre. Odráža sa aj v priestore, aký dostávajú ženy – spisovateľky. Postoje spoločnosti vychádzajú z premisy, že ženskou doménou dlho bola rodina a komunikačný jazyk tvorili muži. Ženy autorky tak dlho ťahali za kratší koniec. Z porovnania situácie v oboch krajinách v minulosti o niečo lepšie vyšlo Slovensko. Významnú úlohu zohral časopis Aspekt. V Slovinsku nebolo nič podobné. Väčší priestor im preto začalo dávať vydavateľstvo Apokalipsa. A druhý silný okruh vytvorila homosexuálna komunita.
Slová Stanislavy Chrobákovej Repar doplnil manžel o informáciu, že jeho vydavateľstvo v najnovšej antológii súčasnej slovinskej poézie dalo rovnaký priestor mužom i ženám. Publikuje v ňom po sedem autorov oboch pohlaví. Osem básnických zbierok, dve zbierky esejí, preklady má na konte mužská časť rodiny Reparovcov. Okrem toho založil a vedie vydavateľstvo a kultúrny mesačník Apokalipsa. Na Slovensku mu vyšla zbierka básní Krehké pavučiny. Z nej sám v slovenčine prečítal pár básní. Ale čítal aj zo svojej úplne prvej zbierky „Kríž a kladivo“, ktorá vyšla ešte pred 20 rokmi, či básne z cyklu Persona grata z časopisu Enter. Primož Repar sa venuje aj písaniu básní haiku a organizuje súťaž v tvorbe tejto básnickej formy.
Súčasnej slovinskej literatúre sa venuje aj posledné číslo literárno-umeleckého časopisu Enter, ktorý prišiel predstaviť jeho šéfredaktor Richard Kitta. Časopis vychádza štvrtý rok a vznikol z prvotného entuziazmu. V súčasnosti vychádza, pretože, ako povedal Kitta, tu chýba kultúrna infraštruktúra. V pláne je päť čísiel ročne, z finančných dôvodov sa darí vydať väčšinou tri.
Hudobné vystúpenie Jána Hrubovčáka opäť prinieslo prekvapenie. Zahral na trúbke barokovú skladbu Henryho Purcella i na krídlovke Rjabinušku. Ale predstavil aj, pre väčšinu poslucháčov nový nástroj – austrálske didgeridoo, ktorého vek sa odhaduje na 40 000 rokov a preto je považovaný za najstarší svetový nástroj.
Dnes Košičanom prídu prečítať niečo zo svojej tvorby slovinský básnik a esejista Andrej Hočevar a slovenská poetka a prozaička Jana Beňová. A v nedeľu na nich nadviažu Gregor Podlogar, básnik a novinár zo Slovinska a z Česka príde spisovateľ, výtvarník, hudobník Marian Palla, rodák z Košíc.
Komentáre
