Tyranosaurus z Marsu a Pieseň, kniha, Kovačič. To sú heslá, ktoré v programovom bulletine figurujú pri menách hostí nedeľného, štrnásteho večera Mesiaca autorského čítania.
Tyranosaurus z Marsu vznikol spojením názvov dvoch kníh, ktoré vyšli publicistovi, kreatívnemu textárovi a stand-up komikovi /aj toto je z bulletinu/ Pavlovi Tomešovi. V roku 2010 to bola zbierka fejtónov Facky z Marsu a tohto roku vydal jej pokračovanie Zápisky malého tyranosaura. Názov vznikol podľa jedného zo 77 fejtónov. Nechýbal ani na tomto čítaní a u poslucháčov mal veľký úspech. Aspoň malá ukážka:
Občas na pokraji rodičovských sil přemýšlím, jak by asi vypadal deník dvouletého děcka. Myslím, že asi takto:
6.13 Budím se. Super!!!
6.50 Lítám nahatej po bytě a chechtám se. Táta mě honí.
7.05 Táta zakopl o nočník, kterej zapomněl večer vynést.
7.10 Jezdím kolem něj na motorce a pištím.
7.20 Stavíme s tátou hrad pro tyranosaura. Táta ho postaví a já ho pak rozkopu. Super!
8.05 Táta dřímá mezi troskami hradu. Chvíli si hraju sám s tyranosaurem. Žere šmouly.
8.06 Tyranosaurus strčil ocas tátovi do nosu. Na zadek dostanu já. Řvu.
Nad výberom fejtónov pre Košičanov Pavel Tomeš rozmýšľal dlho. Chcel sa vyhnúť tým, v ktorých sa príliš hrá s češtinou i tým, ktoré mu nie sú až také blízke. Pokúsil sa o čo najfarebnejší koktail. Ponúkol teda niečo s letnou témou – o komároch, z politiky, z prostredia mačacej mafie, šteklivejší fejtón o kondómoch, o upratovaní pracovného stola či o supermanažérke. K poslednému ho inšpirovala situácia manželky, keď sa po materskej dovolenke chcela zamestnať. A humorné je ešte aj to, že po kolovaní na internete mu prišiel mailom jeho vlastný fejtón s poznámkou – prečítaj si, je to vtipné. Manželka mu je častou predlohou a zároveň je aj prvou čitateľkou. Len dvakrát chcela použiť právo veta. Nevyšlo, nebol čas na prerobenie. Aspoň tak to tvrdil autor. Fejtóny píše intuitívne, nedrží sa presných pravidiel, ako má tento žáner vyzerať. Za najdôležitejšie považuje to, aby sa ľudia bavili. A ako vzor mu slúžia všetci, ktorí vedia vtipne písať. Naposledy ho zaujali poviedky Woodyho Allena.
Hudobný hosť podstatne zmenil žáner v porovnaní s tým, čo ponúkli predošlé večery. Niekoľko skladieb uviedla dychová hudba Hornád z Trsteného pri Hornáde, ktorá má 65-ročnú tradíciu. Viacerí z divákov túto zmenu ocenili.
Druhý hosť, vedľa mena ktorého v hlavičke stojí – Pieseň, kniha, Kovačič – je pesničkár a spisovateľ Jani Kovačič. Legenda slovinskej hudobnej scény hrá na gitaru, skladá hudbu, píše texty. Od roku 1980, keď mu vyšiel prvý album Ulica rukojemníkov, vydal ďalších deväť. V textoch vychádza z každodenného života, z príbehov rôznych ľudí. Často menil hudobné žánre – od punku cez blues až po stredoveké piesne trubadúrov. V súčasnosti sa zaoberá urban džezom. Vydal štyri knihy – dve básnické a dve prozaické. V roku 2009 mu vyšiel román Povolanie mladosť a o dva roky Kniha. Hlavným hrdinom je kniha sama a čítanie ako aktivita. Prekladateľ a recenzent Aleš Kozár oceňuje nielen variáciu foriem, ale aj jazyka, „s ktorým autor zaobchádza ako s pestrofarebným nástrojom, schopným vyjadriť „najroztodivnejšie polohy ľudského myslenia“. Popri ukážke z nej poslucháči mohli spoznať aj hudobnú tvorbu autora, vďaka chrapľavému hlasu prirovnávanému k Tomovi Waitsovi.
Básnik, prozaik, rozhlasový autor Ivo Frbežar a speváčka, herečka, prozaička Lucia Piussi vyplnia pondelkový večer Mesiaca autorského čítania v Bábkovom divadle v Košiciach. V utorok prídu zo Slovinska Damijan Šinigoj, prozaik, filmový scenárista, prekladateľ a z Česka prozaička a kurátorka Kateřina Tučková.
Komentáre
