Správa hodná prijímateľa musí mať spoľahlivé zdroje a byť relevantná. Nemožno informáciu vystavať na nezvestnom zdroji, fiktívnom expertovi či pochybnom odkaze na udalosť. Verejnosť má predsa právo na overené fakty.
Nepanikárte: V Európe džihádisti nezačali vojnu a v supermarketoch stále dostať zeleninu.
Nemajte strach: Na Ukrajine nebojujú nadrogovaní zombíci a vo vlaku neznásilnili dievča.
Neblúznite: Vo Francúzsku nie je občianska vojna a USA nechcú odstrániť Donalda Trumpa.
Svet sa nezbláznil, pokoj. To sa iba z čudesného hniezda niekde v tmavom kúte internetu vyrojili húfy falošných, ťažko overiteľných správ, – fake news, hoaxy – ktorých jediným cieľom je zvýhodniť nejakú stranu, udupať pravdu a vytvoriť atmosféru strachu, neistoty a nedôvery. Poviete si: nájazdy splašených autorov hoaxov, tých amatérskych výplodov nenávistnej mysle, musí predsa skutočná žurnalistika ľavou zadnou odraziť. Prežila predsa už aj horšie. No prehnaná istota nie je na mieste. Ocitli sme sa na preplnenej novinárskej pohotovosti. Vytrvalci, opatrní a svedomití novinári, majú plné ruky práce. Je to celé na ich pleciach. Nonstop preverujú informáciu za informáciou. Akoby plávali v oceáne bludov a hrozieb, kde pomaly niet bójí ani ostrovov. Čo sa to stalo?
Zdroj: inquisitr.com
Na Slovensku i v susednom Česku, ale prakticky aj v každom ďalšom štáte civilizovanej a vyspelej Európy, fungujú desiatky, ak nie stovky, konšpiračných médií. Tlačoviny na drahom, kriedovom papieri, súkromné televízie za peniaze odnikadiaľ, rádia, čo do závoja z falošnej slobody zabalili propagandu. Falošné správy však čoraz častejšie šíria webstránky a sociálne siete. Verejnú mienku obyvateľov prznia prakticky zadarmo. Internet je lacný a fiktívnych profilov môžete mať na sieti aj tucty. Ak chcete. Ak vám to za to stojí. Ubližovať slovom, klamať obrazom, pliesť rozum ľuďom, ktorí sú právom zaskočení digitálnou érou, internetom vecí. Viete čo je najhoršie? Že stále častejšie sa objavujú prípady, že liečiť z tejto fantazmagórie treba aj samotných novinárov.
Zbehli. Dezertovali. Vzdali sa. Alebo, čo je oveľa horšie, uverili svojej zdanlivej genialite, presvedčili samých seba, že majú patent na pravdu. Ale nemajú.
Novinárov treba v týchto ťažkých časoch podporiť. V boji proti dezinformáciám zohrávajú žurnalisti zo serióznych médií najdôležitejšiu rolu. Udržiavajú oheň, šíria svetlo. Len aby verejnosť neupadla do temnoty. Preto akákoľvek iniciatíva, ktorej cieľom je systematicky vyvracať vymyslené či propagandistické správy, je dnes viac než vítaná. Za ideálny príklad možno v tejto súvislosti označiť nový projekt slovenského denníka SME, ktorý sa rozhodol loviť hoaxy, zhromažďovať a vysvetľovať bludy ovplyvňujúce verejnú mienku. Totiž, iba vďaka faktom, skutočným, pravdivým informáciám, možno správne pochopiť nejakú udalosť a poraziť nenávistnú propagandu.
Zdroj: sleuthsayers.org
Správa hodná prijímateľa musí mať spoľahlivé zdroje a byť relevantná. Nemožno informáciu vystavať na nezvestnom zdroji, fiktívnom expertovi či pochybnom odkaze na udalosť. Verejnosť má predsa právo na overené fakty. No ukazuje sa, že problémom nie je iba šírenie propagandy. Tú zvyčajne nakoniec aj tak potopí vlastná obsahovú prázdnota. Vyprchá ako éter. Rizikom rovnakého rangu a toho istého virtuálneho prostredia sa stali diskusné príspevky, komentáre šíriace nenávisť. Ide o prejavy na sociálnych sieťach, ktoré sú často dielom falošných diskutérov a ich fiktívnych kont. Práve na tejto nenávisti sa potom v reálnom živote priživujú extrémisti. Pre fašistov či neonacistov vstávajúcich z hrobu sa hoaxy stávajú žetónmi do bezplatného automatu menom politická kampaň.
Summa summarum, vedzte, že nenávistné komentáre, lži, hoaxy ani fake news nie sú žiadnymi informáciami. Nezáleží na nich, sú odpadom. Preto zakázať ich neznamená obmedziť slobody prejavu. Práve naopak. Ide o ochranu pred podkopávaním základov demokracie. V tejto fáze je to už aj záležitosť bezpečnosti. Nenádejajte sa zbytočne. Hoaxy nezmiznú. Ani propaganda. Ale rezignovať na odhaľovanie pravdy nesmieme. To by malo katastrofálne následky.
Matúš Dávid, redaktor RTVS, člen Predstavenstva SSN a Redakčnej rady Fórumu
Komentáre
