Zákulisie pripravovanej tretej opernej premiéry sezóny 2015/2016 odhalili tvorcovia na stretnutí Klubu priateľov opery. Hovorilo sa o krásnej romantickej komornej opere N. Rimského – Korsakova Mozart a Salieri, ale aj o ojedinelom počine Štátneho divadla Košice, ktorým bude uvedenie opery súčasného slovenského skladateľa Mariána Lejavu Bohom milovaný. Obe opery budú mať premiéru už v piatok 13. mája 2016 o 19:00 hod. v Historickej budove Štátneho divadla Košice.
V úvode tradičného predpremiérového stretnutia členov operného klubu riaditeľ opery Karol Kevický poodkryl celý proces zrodu netradičného dramaturgického počinu, ktorý je po uvedení barokovej Alciny G. F. Händla ďalším výnimočným krokom košickej opery v prebiehajúcej sezóne. „Projekt sa nerodil ľahko. Chceli sme vzdať hold Mozartovi a Salierimu, ktorí mali v rokoch 2015 a 2016 svoje výročia. Pôvodne sme ku Korsakovovej opere chceli uviesť Mozartovu jednoaktovku Divadelný riaditeľ a Salieriho operu Prima la musica e poi le parole. Zaujímavosťou určite je, že tieto dve opery mali premiéru v jeden deň v oranžérií viedenského Schönbrunnu v rámci akejsi súťaže medzi talianskou a nemeckou operou. A nie je dodnes známe ako to dopadlo a aj to nás utvrdilo v tom, že Mozart a Salieri vlastne neboli rivali, tak ako sa to dnes traduje vďaka Puškinovi, neskôr Shafferovi a najmä filmu Miloša Formana Amadeus. A práve mýtus o tom, že Salieri otrávil Mozarta, lebo naňho žiarlil, sa snažíme odbúrať. Po debatách, ktoré trvali pol druha roka, sme dospeli k tomu, že by bolo ideálne uviesť Korsakova a k nemu napísať operu, ktorá by odbúrala tento mýtus. Vedeli sme, že ideme do veľkého rizika, pretože Korsakov je ľúbivá muzika, ale Lejava píše úplne iným hudobným jazykom. Je to súčasný autor, experimentátor, hoci na druhej strane pri sledovaní trendov vo svete si dovolím povedať, že je ešte stále klasik,“ priblížil zrod netradičného projektu riaditeľ opery. Priznal, že hoci sa na premiérový večer teší, je aj v napätí a očakávaní. „Človek nikdy nevie ako to celé zarezonuje u divákov, u kritiky. Na druhej strane som presvedčený, že je istým spôsobom našou povinnosťou ísť aj do takýchto projektov. Kedysi sa uvádzali len súčasní autori, hoci dnes je to ojedinelé. Nebudem tajiť, že to bolo pre nás veľmi náročné, pretože s týmto typom hudby a jej interpretáciou nemáme ako súbor absolútne žiadnu skúsenosť. Ale to sme nemali ani v prípade Händlovej Alciny, kde to bolo jednoduchšie preto, lebo Händel je tonálna hudba. Vypočujete si ho a viete, aká emócia z hudby ide. U Lejavu je to trochu komplikovanejšie, tu musí človek premýšľať a musí chcieť vedieť to prijať. To je veľmi dôležité. Nesmie to odsúdiť hneď na začiatku len preto, lebo je to moderné,“ dodal Kevický.
Zaujímavosťou pripravovanej premiéry je aj to, že nielen hudobne prinesie dve úplne odlišné časti. Opera Korsakova zaznie v ruskom jazyku, opera Lejavu v nemčine. Aj hudobné naštudovanie oboch opier mali v rukách dvaja dirigenti. Operu Korsakova naštudoval domáci Igor Dohovič, druhú operu naštudoval samotný autor Marián Lejava. Podľa Dohoviča sú u autora libreta Puškina aj u Korsakova v dvoch obrazoch výnimočným spôsobom vykreslené dva obrovské kontrasty, ktoré dokresľujú veľmi malé detaily. „Každá nota od Korsakova a každé slovo od Puškina je dôležité a fantasticky vykresľujú vnútorný stav oboch postáv. Dovolím si tvrdiť, že to dielo je geniálne a úplne by stačilo, keby tí dvaja (postavy Mozarta a Salieriho) len stáli a interpretovali to, čo Korsakov s Puškinom napísali. Hoci tie ďalšie divadelné prvky veľmi napomáhajú tomu, aby divák z tohto diela získal ten pocit, ktorý získať má,“ vraví Dohovič.
Marián Lejava podľa vlastných slov nosil koncept hudobného spracovania jednoduchého výjavu Mozartovej smrti v hlave asi päť rokov. „Neskôr v procese tvorby, pri štúdiu dostupných prameňov, som sa začal ponárať hlbšie do celej problematiky a musím povedať, že ma to absolútne naplno vtiahlo. Tých prameňov je strašne veľa, mnohí sa venovali nielen Mozartovmu životu, ale aj smrti a aj samotnej problematike vzťahu Mozarta a Salieriho, ktorý je opradený mnohými tajomstvami a stali sa živnou pôdou pre mnohé špekulácie. Keby som to celé zhrnul, tak sa dá konštatovať, že Salieri Mozarta neotrávil a Mozart zomrel na prepracovanosť. To je základný fakt, ku ktorému dospeli všetci historici. V roku 2009 bol v USA veľký lekársky kongres, ktorý sa venoval len Mozartovej smrti. Vzišiel z neho takmer tisícstranový spis, v ktorom boli detailne rozpracované rôzne verzie príčin Mozartovej smrti. Jed bol vylúčený a smrť Mozarta bola dielom súbehu rôznych náhod. Pred Mozartovou smrťou sužovala Viedeň epidémia reumatickej horúčky, na ktorú zomrelo veľmi veľa ľudí. Aj Mozart bol jedným z tých, ktorí ochoreli, navyše sa rok pred smrťou veľmi vyčerpal, lebo jeho pracovné tempo v porovnaní s predchádzajúcim rokom neporovnateľne narástlo –hneď po sebe napísal dve veľké opery za štyri mesiace, veľa cestoval, v Prahe sám naštudoval operu (Titus) a bol hlavnou hviezdou korunovácie. Zaujímavosťou je, že do Prahy vtedy poslali aj Salieriho ako dvorného skladateľa spolu s orchestrom a až 80 percent hudby, ktorá na korunovácii zaznela bola Mozartova hudba. Aj to svedčí o tom, že Salieri si Mozarta vážil a bolo to vzájomné. Dokonca aj spolupracovali, veď len pred nejakým časom v Prahe objavili ich spoločnú skladbu, ktorú vytvorili ešte s jedným vtedajším skladateľom,“ priblížil pozadie príprav svojej opery Lejava, ktorého víziou bolo uviesť udalosti okolo Mozartovej smrti na pravú mieru aj preto, že jeho dielo je na jednom plagáte s Korsakovom. „Vychádzali sme z množstva dobových prameňov, z dokumentov, ktoré sa zachovali vo veľmi dobrom stave, z článkov, ktoré vyšli v rôznych periodikách a aj z dvoch prvých významných biografií Mozarta, Nemečkovej a Constanzi von Niessenovej, ktorá bola Mozartovou manželko. Libreto sa snaží priblížiť posledné chvíle Mozarta a je rozvrhnuté do udalostí, o ktorých vieme, že sa udiali. Pokúsili sme sa istým spôsobom priblížiť pravde, aj keď je to s odstupom tých mnohých rokov veľmi náročné,“ dodal autor opery Bohom milovaný.
Uvedenie svetovej premiéry súčasnej opery je náročnou úlohou pre celý súbor opery. Priznal to aj zbormajster Lukáš Kozubík: „Pre nás to bola obrovská výzva. Dvojzbor v opere nie je ničím výnimočným, ale v prípade hudby Mariána Lejavu ide o jazyk, s ktorým sa bežný poslucháč či interpret nestretáva a v tom to bolo naozaj náročné. Už od prvej fázy. Keď som začal študovať partitúru, tak som musel okrem iného hľadať aj kľúč k tomu, ako to so zborom naštudovať. Aby skúšky boli efektívne a aby sme to v tom časovom rámci, ktorí sme mali, zvládli. Od začiatku to bola pre zbor veľmi náročná úloha, lebo sme to museli stavať systémom jeden takt za druhým a zboristi často odchádzali zo skúšok s dojmom, že sme nič neurobili. Ale má to pre zbor jedno veľké pozitívum, lebo som presvedčený, že z hľadiska interpretačného nás to určite niekde posunulo a niektorí členovia mi to aj potvrdili. Jednoducho sme siahli niekde úplne inde a určite to rozšírilo možnosti zboru. Verím, že sa nám v spolupráci s dirigentom napokon ten kľúč podarilo nájsť.“
Autorka scény a kostýmov Diana Strauszová prezradila členom klubu detaily výtvarnej koncepcie pripravovanej premiéry: „Kostýmy sú samozrejme dobové, lebo to sa inak ani v tomto prípade nedá. Ale chceli sme to celé doplniť nejakým súčasným vizuálom. Slúži k tomu videoprojekcia, ktorá dopĺňa hudbu.“ Ako dodala, kým v Korsakovovi pri dvoch postavách stačilo ako rekvizity pridať stôl, kalamár a pero, ktoré používajú skladatelia, v prípade opery Mariána Lejavu to bolo náročnejšie a napokon posledné chvíle Mozarta sa odohrávajú na vyvýšenej scéne, ktorá svojim pôdorysom kopíruje veľké koncertné krídlo a akoby symbolizuje posteľ, na ktorej Mozart umiera.
K slovu sa na stretnutí Klubu priateľov opery dostali aj sólisti. Maksym Kutsenko, ktorý sa priznal, že o úlohe Mozarta v Korsakovovej opere už dávnejšie sníval a je rád, že bude vôbec prvou jeho postavou, ktorú v Košiciach naštudoval ako stály člen sólistického ansámblu. Pre Michala Onufera, ktorý hrá Salieriho, bol Korsakov rovnako zaujímavou výzvou, ale ešte väčšou bola súčasná opera Mariána Lejavu.
Svjatoslav Dohovič
Komentáre
