Kurátor: Ľubomír Podušel
Východoslovenská Galéria Košice, Hlavná 27
Vernisáž: 27.6.2012, 18.00
Trvanie výstavy: 28.6.-29.7.2012
Otváracie hodiny Ut.-Ne.10:00 – 18:00
Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach sa predstavuje rozsiahlym výberom zo svojej maliarskej tvorby pod názvom Maľba – Štefan Bubán, rodák z Pavloviec nad Uhom (nar. 29.7.1932), ktorý patrí k predstaviteľom staršej generácie slovenských výtvarných umelcov.
Predstavil sa na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, z posledných v Cagnes sur Mere, kde získal významné ocenenie za svoju maliarsku tvorbu. S jeho menom sa spája vývin slovenského maliarstva za posledných štyridsať rokov. V tom čase nešlo len o oblasť individuálnych a skupinových prejavov, ktoré sa objavovali, kulminovali, vznikali a zanikali, ale aj o súhrn myšlienkových impulzov, tematických okruhov a námetov, ktoré slovenské maliarstvo, jeho profiláciu sprevádzali a formovali. Dôležitú úlohu pritom zohrala maliarova spriaznenosť s vnútornou podstatou – geniom loci – vlastnej tvorby, s priestorom kde sa odjakživa pohyboval a kde hľadá a nachádza motívy pre svoje diela. Bolo a je ním Bubánovo rodisko, východoslovenský región spolu s úsilím maliarsky obsiahnuť svet v jeho rozmanitosti a rozporuplnosti. A to už od čias štúdia na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (1953 – 1955) a Pedagogickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave, kde absolvoval v roku 1963 u jedného z predstaviteľov medzivojnovej generácie slovenského výtvarného umenia, prof. Eugena Lehotského. S odstupom času možno povedať, že Š. Bubán získal základ toho, čomu sa hovorí maliarske „zmocnenie sa“ života smerujúce k jazyku nefiguratívneho zobrazenia vonkajšieho a vnútorného sveta v obraze.
Bubána vždy priťahovali príklady klasikov a súčasníkov výtvarného umenia, talianska renesancia, secesia, kubizmus, expresionizmus, veľkí mágovia európskej výtvarnej moderny. Odtiaľ pramení aj jeho úcta k výbojom modernej maľby, ktorá zaznamenala prevratné objavy v chápaní farby a tvaru v maliarstve, založené často na matematických a hudobných pojmoch ako sú proporcionalita a harmónia. Páči sa mu monumentálna majestátnosť obrazového celku, strohosť až jednoduchosť kompozície, hra svetla a tieňa, tajomný šepot obrazotvornosti, vrava snov, úžas nad mocou a mohutnosťou večnosti. Vyznačuje sa silou intenzity maľovania, v rámci ktorej jeho maľba „bez zábran“ preniká pod povrch skutočnosti. Tento rozmer jeho tvorby, psychológia vzťahu umelca k zobrazenému motívu, „duchovno“ obrazu sa stali charakteristickým znakom jeho diel, v ktorých sa pokúša o hlbší ponor do vnútra motívu.
Dôležitú úlohu zohráva v jeho prípade farba – fenomén, obsahujúci niekoľko významových pólov. Vďaka tomu sa Bubánova maľba líši od tvorby viacerých súčasníkov. Zvlášť, pokiaľ ide o jej výpoveď v štruktúre hmoty a „vedecké – bádateľské“ ambície maliara pohrávajúceho sa s myšlienkami o biologickom základe vzniku a vývinu života na Zemi. V tomto zmysle niektoré jeho voľné obrazové cykly upozorňujú na to, že zmena je podmienkou plynutia života. Nastáva (podľa biológov), keď dochádza k rozvíjaniu formy zvnútra. Maliar apeluje na neustály vývin prvkov v obraze prebiehajúci akoby po krivke „harmónie a konfliktu záujmov,“ presne ako v skutočnom živote. Bolo by však chybou domnievať sa, že nefiguratívna maľba Š. Bubána, jeho maliarske kreácie s abstraktným tvaroslovím chcú byť akousi vizuálnou replikou vedecky zdôvodnených teórií, ktoré sa maliar snaží „exaktne“ prenášať na plátno pomocou štetca a farieb. Je to maľba plná zvratov, prekvapení, ale aj logického pohľadu na svet, vnútorného poriadku a „rádu“, bez ktorého by ťažko mohol jestvovať život v prírode a umení.
Maliarska tvorba Š. Bubána pripomína niečo z odkazu veľkých umeleckých avantgárd 20. storočia. Je to tvorba, ktorú možno nazvať typom procesuálnej maľby na Slovensku. Bez ohľadu na nástup mladšej a mladej generácie umelcov v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku, rozvíja podoby neomodernistického konceptu maliarskeho obrazu. Pripomína, že v umení niet pokroku ako vo vede – človek nemôže maľovať lepšie ako starí majstri, môže maľovať len inak. Tam spočíva modus vivendi tvorby Štefana Bubána, maliara ktorý nás upozorňuje na to, že svet je nekonečný, a aj preto by sme nemali upadať do schém.
Obrazy Š. Bubána vkladajú logiku videného do služieb nevideného. Aj to je dôvod, prečo sa dá vypozorovať v jeho maliarskych kreáciách založených na čistej hre línií a „farbo – plôch“ genetický prapôvod človeka, alebo komplikované ľudské a medziľudské vzťahy súčasnosti, či odkaz abstraktnej maľby. Súčasná výstava jeho maliarskej tvorby vo Východoslovenskej galérii v Košiciach patrí k doposiaľ k najväčším retrospektívam umelcovej tvorby. Na pozadí niekoľko desiatok olejomalieb a akrylov zostavených do ucelenej maliarskej kolekcie prináša reprezentatívnu sondu do umelcovej tvorby. Poskytuje tak priestor na oboznámenie sa s jeho výtvarným profilom, a rekapituluje výsledky umelcovej tvorby s náznakom jej výpovede do budúcnosti.
Ľubomír P o d u š e l
Komentáre
