V pondelok 4. apríla 2016 vo veku nedožitých 74 rokov zomrel filmový publicista, historik a organizátor Štefan Vraštiak, neúnavný propagátor kinematografie na Slovensku. Niekdajší riaditeľ a dlhoročný pracovník Slovenského filmového ústavu (SFÚ) celý svoj život zasvätil filmu. Za mapovanie bielych miest v dejinách slovenskej kinematografie bol pred tromi rokmi ocenený Cenou ministra kultúry za celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu.
Štefan Vraštiak sa narodil 23. apríla 1942 v obci Žaškov v okrese Dolný Kubín. Vyštudoval filmovú vedu na pražskej FAMU, ktorú absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou na tému Zrod a vývoj slovenského filmu a kinematografie. Po skončení štúdia sa presťahoval do Bratislavy, kde po vojenčine začal svoje dlhoročné pôsobenie v Slovenskom filmovom ústave. V SFÚ pôsobil nepretržite od roku 1969 do polovice roku 2004, kedy odišiel na dôchodok. Aj v dôchodkovom veku sa v SFÚ venoval vybraným činnostiam a svoj pracovný pomer v ústave definitívne ukončil v polovici roka 2011.
Diapazón činností Štefana Vraštiaka bol mimoriadne bohatý. Bol predsedom Slovenského filmového zväzu, predsedom Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave, tajomníkom Klubu filmových novinárov pri Slovenskom syndikáte novinárov, členom sekcie Literárneho fondu pre televíziu, film, video. Bol aj jedným zo spoluzakladateľov festivalov Etnofilm Čadca, Art Film Trenčianske Teplice, Gay Film Festival Tajov, spolupracoval tiež s MFF Karlovy Vary a Festivalom českých a slovenských filmov. Na mnohých domácich a zahraničných festivaloch pôsobil ako porotca. Založil časopis Kinoinformácia/Kinema, vydal 52 zväzkov edície Dokumenty, bol spoluautorom publikácií Malá encyklopédia filmu a Encyklopédia filmu a podpísal sa pod vyše sto rôznych bulletinov a skladačiek o slovenskom filme. V roku 1992 založil bulletin Klubu filmových novinárov (KFN) Informácie, ktorý nadväzoval na osemnásťročnú tradíciu Kinemy, bol aj členom redakčnej rady mesačníka Film.sk. S menom Štefana Vraštiaka sa spája udeľovanie najstaršej filmovej ceny na Slovensku Igric a Cien slovenskej filmovej kritiky. Všetky tieto aktivity sú výsledkom jeho dlhoročnej, aktívnej a neúnavnej faktografickej práce v slovenskej kinematografii.
Jednou z najvýznamnejších udalostí v pôsobení Štefana Vraštiaka v kontexte dejín slovenskej kinematografie bolo objavenie originálneho filmu Jánošík z roku 1921 režiséra Jaroslava Siakeľa, ktorý ležal vyše päťdesiat rokov v garáži producenta Jána Závodného v Chicagu. Téme Jánošíka vo filme sa venoval dlhé roky, v roku 1991 napísal publikáciu Jánošík 1921 – historická rekonštrukcia o prvom slovenskom celovečernom hranom filme, ktorá vyšla pri príležitosti 70. výročia vzniku Siakeľovho filmu. Vraštiak stál aj pri objave filmov, ktoré nakrútila Matica slovenská v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1942 alebo dokumentov k slovenským filmom Hanka sa vydáva a Strídža spod Hája.
Štefan Vraštiak za svoju prácu a úsilie získal viacero ocenení. V roku 2006 Cenu slovenskej filmovej kritiky za pätnásťročné redaktorské práce v mesačníku KFN (SSN) a v roku 2005 mu bola udelená Cena Karla Čapka za propagáciu diela bratov Čapkovcov na Slovensku i za aktivity súvisiace s česko-slovenskou vzájomnosťou. Cenu ministra kultúry SR za celoživotný prínos pre slovenskú kinematografiu a audiovíziu v oblasti histórie a filmografie a za mapovanie bielych miest z dejín slovenskej kinematografie získal v roku 2013.
Komentáre
