Salvador Dalí (11. mája 1904 – 23. januára 1989) – španielsky maliar, sochár, filmár a spisovateľ. Jeden z najslávnejších umelcov surrealizmu.
Dalího maľba slúži prvotne na ilustráciu jeho teórií a nápadov. Považoval za dôležité neuvádzať to, čo vidíme, ale to, čo cítime, myslíme, možno bez toho, aby sme si to uvedomili.
Výstava má pomôcť verejnosti v tom, aby uvidela a pochopila ako Dalí zhmotňuje svoje názory prostredníctvom svojho špeciálneho umeleckého jazyka formou obrazov, ktoré sa často objavujú bez hmatateľného aspektu, avšak pozorovateľ ich jasne pociťuje. Za zrakovým vnemom sa vždy nachádza široký rozsah čohosi nevysloviteľného, pričom je to oveľa dôležitejšie ako to, čo vidíme. Toto záhadné tajomstvo nás priťahuje a núti, aby sme uvažovali o zásadných otázkach života. Dalího kreativita tkvie skôr v tom, aby sme “mysleli”, “predstavovali si” než “videli”.
Aj dnes je Dalí najprominentnejším predstaviteľom umeleckého surrealizmu. Hoci sa výraz “surrealizmus” objavuje prvý krát už v diele francúzskeho básnika Gérarda de Nervala (1808-1855), ako doktrína, ako spôsob uvažovania sa ujala až v dvadsiatom storočí s príchodom André Bretona.
Paranoidno-kritická metóda sa stáva spôsobom Dalího myslenia a sebarealizácie v umení. „Moja celá ambícia v maliarstve je zhmotniť s čo najmajestátnejšou zbesilosťou precízne obrazy konkrétneho iracionalizmu“ (S. Dalí). Dalí s obľubou vysvetľoval zmysel svojich diel, ale nešiel príliš hlboko do detailov… „Ak sa Vám to zdá príliš jednoduché, neváhajte mi to povedať, rád to trochu skomplikujem…“.
Dalího tvorba, rovnako ako ktorékoľvek iné dielo geniálneho autora, má svoje opodstatnenie v súčasnosti. Jeho ďalšia myšlienka: „Myslím si, že teraz sme v stredoveku, ale jeden deň príde renesancia“ – sa stáva aktuálnejšou v kontexte rastu spirituálnej nedostatočnosti a depersonalizácie človeka v modernom svete. Podobne ako hovorí Dalí, že: „Počas stáročí sa Leonardo da Vinci a ja k sebe približujeme“, aj my by sme mali približovať našej dobe so snahou zmeniť ju k lepšiemu cez jeho umenie.
****************
Cyklus ilustrácií k „Autobiografii Benvenuta Celliniho“
Salvador Dalí vytvoril túto prekrásnu sériu 16 fantastických ilustrácií k „Autobiografii Benvenuta Celliniho“ v roku 1945, v čase, keď žil v Spojených štátoch. Osobnosť Benvenuta Celliniho, ako najväčšej postavy obdobia renesancie, bola Dalímu blízka, čerpal inšpirácie z jeho životných príbehov a mimoriadne kreatívneho umeleckého odkazu. Pre Dalího, rovnako ako aj pre Celliniho, bola mytologizácia vlastnej osobnosti a vlastného života normálna. Tým jeho umelecký pohľad na svet a pocit z neho poskytujú námety pre diela na vysokej úrovni v rôznych odvetviach umenia.
Benvenuto Cellini (1500 – 1571) – slávny taliansky sochár, zlatník, maliar, bojovník a hudobník renesancie. Kniha „Život Benvenuta, syna Florenťana, majstra Giovanniho Celliniho, ním samým spísaný vo Florencii“ je jednou z najpozoruhodnejších literárnych diel 16. storočia. Benvenuto Cellini začal písať svoju autobiografiu v roku 1558, väčšinu diktoval svojmu asistentovi a zápisy končia rokom 1562. V 18. storočí, počas rôznych dobrodružstiev sa rukopis stratil. Našli ho v roku 1805 v jednom kníhkupectve vo Florencii, odkiaľ ho premiestnili do Laurentínskej knižnice, kde sa dodnes nachádza. Autobiografia bola napísaná živým konverzačným jazykom, Cellini opisuje svoje dobrodružstvá, myšlienky a pocity s takou úprimnosťou, ktorá nebola typická pre autobiografické diela danej doby, veľmi jasne a prenikavo prechádzajúc prúdmi umelcových myšlienok a pocitov.
Autobiografia Benvenuta Celliniho, ako ľudský dokument, bola zdrojom inšpirácií pre mnohých umelcov, bola napríklad impulzom pre vznik románu „Ascanio“ od Alexandra Dumasa. V širšom kultúrnom kontexte sú tieto memoáre, podobne ako obrazové veľdiela Celliniho, integrovanou súčasťou ľudského dedičstva.
****************
Cyklus „Dvanásti apoštoli alebo Rytieri okrúhleho stola“
Táto séria bola pre Salvadora Dalího extrémne dôležitá, pretože vznikla v roku 1977 a bola plodom jeho dlhoročného vnútorného bádania a približovania sa Bohu. Dalí bol vždy úzkostný voči témam hriechu, hanby, viery. Nie náhodou má tento cyklus dvojaký názov „Dvanásti apoštoli“ alebo „Rytieri okrúhleho stola.“ Legendy o rytieroch okrúhleho stola rozprávajú o rytieroch, ktorí dokonale napĺňajú rytiersku etiketu, svojimi čistými myšlienkami a činmi sa vydávajú na cestu za Svätým grálom – za kalichom, do ktorého Jozef z Arimatey zachytil krv Ježiša Krista.
Práve tieto čisté ľudské vlastnosti, vôľa konať a umrieť za svoje ideály a vieru, spájajú pre Dalího 12 apoštolov a 12 rytierov okrúhleho stola. Pre zvýraznenie singularity (božskej vznešenosti) litografie Dali ozdobil obrazy zlatými bodkami a úzkym zlatým lemom. Každá litografia má dvojaký názov s krátkym objasnením autora, odvolávajúc sa na symboly kultúrnych štúdií zo stredoveku.
Komentáre
