Divadlo Thália v Košiciach vo svojej 46. sezóne ponúka divákom štyri abonentné predstavenia – tri vo vlastnej produkcii a jedno hosťujúce predstavenie. Sloganom tejto sezóny je: Tvár a maska klasikov.
V tichu múzeí obdivovať klasické texty, a obchádzať ich po špičkách, alebo s dravosťou a drzosťou dvadsiateho prvého storočia sa vrhnúť na ne a znásilniť ich. Existujú len tieto dve krajnosti?
Divadlo Thália v Košiciach v predošlých štyroch sezónach skúmalo intenzívne súčasnú dobu – problémy dneška, zodpovedne a s osobným zaujatím sa vyjadrovalo o témach, ktoré v týchto časoch zaujíma svet a Maďarov na Slovensku. Doteraz sa diala táto práca najmä cez texty súčasných autorov a spisovateľov dvadsiateho storočia. Divadlo sa rozhodlo, že nastal čas, aby sialo po hrách, ktoré majú viac ako sto rokov, ktoré by sa trošku prehnane dali nazvať obohratými, notoricky známymi.
Pracovať s klasickými textami znamená, že tvorca, popritom ako vedie dialóg s vlastnou dobou, obsiahne aj druhú rovinu a vedie dialóg aj s niečím univerzálnym, s nejakou večnou ľudskou podstatou. Naraz sa vyrovnáva s tým, že ako je to teraz a uvedomuje si to, ako to bolo predtým. Klasici sú len vtedy zaujímaví, ak skrz nich hovoríme o dnešku.
Našou maskou je tvár klasikov, naša tvár je maskou klasikov. Naša pravá tvár je viditeľná len vtedy, ak strhneme masky klasikov. Maskou je všetok ten nános, interpretácie a dezinterpretácie a významy, ktoré sú skôr domyslené alebo chcené, než skutočne vlastné daným hrám, ten nevyhnutný sediment času, ktorý chtiac-nechtiac zakrýva pôvodné texty. O našej pravej tvári najviac prezradí to, ako čítame, interpretujeme klasické drámy, veľmi veľa povie o nás, o našej dobe, čo je pre nás dôležité, čomu rozumieme a čo nás zaujíma, čo si všimneme, čo prehliadneme.
Prvou premiérou je v réžii Andrása Lénera jedna z najznámejších veselohier Williama Shakespearea Komédia omylov, v ktorej humor a nedorozumenia sú vystupňované do šialenstva. V januári 2016 diváci budú môcť vidieť jednu z najvážnejších, najtemnejších a najtragickejších komédii Moliéra Mizantropa v réžii Józsefa Czajlika. Na začiatku jari sa môže tešiť publikum hre Lajosa Parti Nagy s hudbou Ferenca Darvasiho v uvedení Divadla Csavar z Chotína. Komornú verziu huserety Ibusár s pesničkami a tancami režíroval herec Tamás Gál. Nakoniec ako záver sezóny pod taktovkou obľúbeného maďarského komika István Mikóa naštuduje súbor veselohru Carla Goldoniho Mirandolina, presnejšie hudobnú verziu tejto skvelej klasickej komédie, hudbu k vitálnym pesničkám, z ktorých srší talianska atmosféra zložil sám režisér. Texty napísal Tamás Ferkai, ktorý je tiež autorom adaptácie. Premiéra bude v druhej polovici apríla.
Divadlo Thália ako prvú uvedie komédiu Williama Shakespeara, ktorá je notoricky známa, ale ešte stále čaká na objavenie. Je to Komédia omylov. Hra je výborne komponovaná, je neskutočne výbušná, ani na chvíľu nenechá diváka, nadýchnuť sa. Krajne odlišné štýly a žánre sa striedajú rýchlo a prekvapujúco, po osudovej tragédie nasleduje napätie vhodné detektívky, politickú drámu hneď vystrieda virtuózny slovný humor, v blízkosti komedianstva akoby vystrihnutej z nemých grotesiek sa nachádza emotívna nostalgia, po krutom čiernom humore divákov pohltí sureálna kavalkáda. V Efeze nemajú radi Syrakúzanov, starý prípad, ale doteraz cítiť jeho vplyv. Ak nezaplatia patričnú, zákonom určenú sumu za seba, tak Syrakúzania za to, že vstúpia do Efeza zaplatia životom. Kupec Egeon, predsa len podstúpi riziko. Jedného svojho syna stratil ešte ako malé dieťa, aj so svojou manželkou, o druhom synovi odvtedy nepočul, ako sa pred piatimi rokmi vydal do sveta nájsť svojho brata, dvojičku… Komédia omylov je neskutočnou veselohrou stretu spoločenských pravidiel a rozpútaných inštinktov.
Ako druhú premiéru sezóny riaditeľ divadla Thália režíruje smutnú komédiu francúzskeho dramatika Moliéra s názvom Mizantrop. Hra rozpitváva s nemilosrdnou prezieravosťou také aktuálne a vzrušujúce témy, ako sloboda slova, súkromná autonómia druhého, nestálosť vkusu, hranice pravdy, úskalia spoločenského života, neurčiteľný prechod medzi empatiou a bezcharakternosťou, medzi toleranciou a zbabelosťou. Ukazuje to, čo je najťažšie uchopiť , ako sa eroduje, rozpadáva jedna komunita, ako sa zničí jedna skupina ľudí, ktorých spája spoločný záujem, spoločné klamstvo, alebo len jednoduchý štatistický fakt. Alceste sa vždy s každým poháda, s ničím nesúhlasí, má vždy odlišný názor na všetko, predsa len je vytrvalým členom jednej skupiny priateľov, alebo „priateľov“. Podľa neho treba vždy hovoriť pravdu, každému treba povedať tvrdo do očí, čo si o ňom myslíme, neustála, neúnavná kritika je jedinou šancou na to, aby svet, ktorý je beztak zhnitý, nezhnil definitívne. Aby sa existencia podľa etických pravidiel nestala absolútne beznádejnou. Podľa Alcestea jeho kamarát je pätolízač a slaboch, jeho láska je žena, ktorá si každého muža omotá okolo prsta, obľubuje bezcharakterné hry, zneužíva svoju intelektuálnu nadradenosť. Ostatní ešte malichernejšie, ešte nevypočítateľnejšie manévrujú medzi morálnymi pravidlami a nepravidelnosťami, vždy platí to, čo im príde vhod. Je základným pravidlom, že za chrbtom tých druhých je možné vykonať hocičo, len aby sme sa nedozvedeli o tom, kto o kom čo šíri, kto koho viní, haní, žaluje.
Tretia premiéra sezóny bude hra Ibusár, hosťujúce predstavenie Divadla Csavar z Chotína. V tomto prípade klasikom nie je autor, ale samotný žáner. Nezameniteľné hungaricum. O maďarskej duši, o národe, ktorý plačúc hoduje, o svete vyumelkovanosti a sebaklame, o životnej stratégii, keď chceme lepšie žiť, než na čo máme peniaze, o existovaní v pseudoskutočnosti, ktorú sme vytvorili okolo seba, sa dá skutočne hovoriť najviac cez operetu. Jolán Sárbogárdi, pracovníčka železnice v mestečku Ibusár v operete nájde ten magicko-čudesno-fantastický svet, na aký sa nikdy nepremení jej život, aj keď po tom tak veľmi túži. Neupravená, o seba nestarajúca sa, vo svojej ženskosti tisíckrát urazená precitlivená žena si stvorí svoj operetný raj. Je to pravá maďarská kutilská opereta. Tak sa vznáša, že je úplne pokrivená, tak je vznešená, že ju vždy prezrádza železničiarska uniforma, ktorá páchne smradom čakárne. Predstavenie je hereckým koncertom troch výborných, veľmi odlišných hereckých osobností: Xénie Molnár, ktorá vytvorila poloveckú Jolán Sárbogárdi, Tamása Gála a Szilvie Kiss, ktorí sa s ľahkosťou a nadhľadom vyžívajú v komediálno-parodických scénach. Rovnobežky železničných koľajníc sa možno nestretnú ani v nekonečne, ale všedné dni a snový svet Jolán Sárbogárdi sa stretnú na konci inscenácie. Toto znova prezrádza veľa o maďarskej realite – toto stretnutie sa nepodobá na operetnú melódiu, ktorá odnáša dušu do sveta večnej krásy.
Obľúbenú komédiu Carla Goldoniho, Mirandolina, ktorá je šarmantnou, niekedy očarujúco neohrabanou, inokedy bolestivo ostrou, raz melancholicky rezignovanou, raz búrlivo zábavnou, bude v Košiciach režírovať István Mikó. Hra je jednoznačne klasikou z pera talianskeho majstra, ale predsa len je trošku iná ako pôvodný text. Základnou vlastnosťou adaptácie Istvána Ferkaiho je, že nová verzia je ešte svižnejšia, dej je ešte prekvapujúcejší, navyše prozaický text Ferkaiho spolu s Istvánom Mikóom obohatili s mediteránsky ľúbezne znejúcimi, chytľavými melódiami. O Mirandolinu sa netreba báť, každý muž sa do nej zaľúbi, vie ako na mužov, je samostatnou, múdrou ženou, ktorá pevnou rukou, sebavedome vedie svoje podnikanie – obľúbený, stále plný hostinec. Ale toto všetko nestačí v takej spoločnosti, kde žena je takmer povinná vydať sa, a kde je veľmi ťažké rozhodnúť sa, či peniaze alebo hodnosť znamenajú väčšiu moc. Mirandolina je ozajstnou ženou s najrôznejšími odtieňmi ženskosti, je schopná prekvapiť svojich ctiteľov, ktorí si ju chcú získať z vypočítavosti alebo nebodaj z lásky. Mirandolina je pevná vo svojich rozhodnutiach, ale ak treba, dokáže byť jemnou a prispôsobivou. Mirandolina je vynaliezavou a múdrou, ale ak treba, tak sa stane oddanou a obetavou ženou. Mirandolina je slobodnou a životaschopnou, ale ak to treba, tak je vernou a rojčivou. Samozrejme, keďže sa jedná o pravú ženu, často je ťažké rozhodnúť sa, kedy sa hrá a kedy je úprimnou, kedy robí, hovorí to, čo chcú počuť ostatní, a kedy to znie z jej srdca, kedy ukáže svoju pravú tvár, tvár citlivej a zraniteľnej ženy, a kedy používa vedome a schválne svoje ženské zbrane.
Komentáre
