V stredu 17. júna 2015 nebola Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach iba klasickou knižnicou s knihami uloženými v policiach. Na pár hodín sa z nej totiž stala Živá knižnica, ktorá návštevníkom ponúkla možnosť sa s knihou porozprávať, položiť otázky alebo vyjadriť obdiv. Knihami boli v tomto prípade ľudia, ktorí prežili holokaust. A hoci boli vtedy ešte páni Valter Bauer, Michal Klein, a Ivan Kamenský deťmi, ich spomienky z obdobia prenasledovania a deportácií židovského obyvateľstva sú dodnes veľmi intenzívne. Svoje životné príbehy sprostredkovali študentom stredných škôl z Košíc a Sečoviec. Tí sa okrem toho dozvedeli aj o aktivitách pani Ruženy Kormošovej, profesorky spišskonovoveského gymnázia. Pani Kormošovej sa spolu so svojimi študentmi podarilo obnoviť zdevastovaný židovský cintorín v Spišskej Novej Vsi a venuje sa aj mapovaniu židovskej histórie na Spiši.
Tradíciu konania Živých knižníc sa nám pokúsila priblížiť jedna z jej organizátoriek, pani Eva Škripková z Centra voľného času – Regionálneho centra mládeže: „Myšlienka realizácie Živých knižníc vznikla v dánskej mimovládnej organizácii „Stop násiliu“ ako súčasť aktivít, ktoré organizácia ponúkala na svoju prezentáciu počas Roskilde Festival 2000, najväčšom hudobnom festivale v Dánsku. Ide o stretnutia mladých ľudí s jednotlivcami, ktorých životné príbehy sú istým spôsobom výnimočné. Ich cieľom je neformálne vzdelávať mládež v oblastiac, ku ktorým sa zvyčajne pristupuje s predsudkami.“
Ďalšími organizátormi podujatia boli Občianske združenie Ukrývané dieťa a Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, ktorí ho zrealizovali pri príležitosti 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, v rámci medzinárodného projektu Stratení susedia – pocta detským obetiam holokaustu pod názvom „Po stopách pamäti.“
Komentáre
