„Výstavba pionierskej železnice by umožnila širokým vrstvám obyvateľstva a predovšetkým mládeži, navštevovať najkrajšie údolie v blízkosti Prešova,“ zdôvodňuje skupina lokálpatriotov v Návrhu na výstavbu pionierskej železnice z roku 1957. Dva roky predtým totiž otvorili dodnes fungujúcu železničku v Košiciach, tak ju Prešovčania chceli tiež – no tá ich bude krajšia, dômyselnejšia a dlhšia.
Z Prešova na Sigord
Rozprávkovo znejúce želanie malo reálne základy. Zo Solivaru už od roku 1917 fungovala 21-kilometrová lesná železnica, vedúca údolím potoka Delňa cez Sigord až nad Zlatú Baňu. Po dostavbe cesty medzi Kokošovcami a Zlatou Baňou začali lesníci drevo do Solivaru zvážať nákladnými automobilmi a železnicu prestali používať.
Budovateľské nadšenie tisícov brigádnických rúk sa výsledku dočkalo 17. júna 1961. Za účasti vládnej delegácie na stanici na Šváboch slávnostne otvorili prevádzku na prvej časti „najkrajšej a najdlhšej pionierskej železnice v ČSSR“.
V čase vrcholného rozkvetu mala vyše 11 kilometrov, platný cestovný poriadok a tisícky prepravených cestujúcich. Ale…
Koncom šesťdesiatych rokov záujem o cestovanie klesol, železnica vykazovala stratu, kopili sa technické problémy… Na jar roku 1970 odborníci vypracovali správu, ktorá odporúčala nezačať pravidelnú prevádzku Prešovskej pionierskej železnice skôr, ako dôjde k dôkladnej rekonštrukcii trate a nutným opravám koľajových vozidiel. Avšak mesto Prešov na takú investíciu nemalo peniaze. Výzvy o pomoc ostali nevypočuté.
Naposledy už neoficiálne prešiel po zarastenej trati vlak v roku 1971. Keď z nej začali miznúť telefónne stĺpy a potom aj koľajnice, osud železnice bol spečatený. V roku 1976 družstevníci teleso trate medzi Švábami a Kokošovcami rozorali tak, že nadobro splynulo s okolitými poliami.
Z Prešova na Sigord – nová kniha
Z Prešova na Sigord
Dramatický osud Prešovskej pionierskej železnice dôkladne mapuje Slavomír Kontúr v novej knihe Z Prešova na Sigord. Rodák z Liptovskej Osady vyrástol na stanici, doslova medzi koľajnicami úzkorozchodnej trate, ktorá kedysi spájala Ružomberok s kúpeľmi Korytnica. Keď sa v Prešove dozvedel o pionierskej železnici, prebudila sa v ňom túžba porozumieť, prečo existovala len tak krátko.
„V ,malých‘ železniciach vidím čosi viac ako len dopravný prostriedok,“ píše v sumáre knihy. „Pre mňa sú symbolom previazanosti toho dobrého medzi ľuďmi, potreby učiť sa spájať, komunikovať a spoločne vytvárať užitočné veci nielen pre seba, ale aj pre iných. Cesta úzkorozchodným vláčikom za oddychom, či už s rodinou, alebo s priateľmi, je sama osebe zážitkom, spoločenskou udalosťou. V čase, keď sa výrazne presadzuje individualita, individuálna doprava, virtuálna komunikácia, uzatváranie sa do svojich príbytkov, sú cesty hrkotajúcou železničkou návratom do príjemne ľudského sveta.“
Kniha obsahuje v archívoch získanú podrobnú dokumentáciu trate i vozového parku, množstvo dobových fotografií, mapiek a nákresov. Soľou publikácie sú spomienky „priamych účastníkov“, zrodu železničky – viacerí z nich sa už samotného vydania knihy nedožili. Oživujúco pôsobí pátranie autora po stopách trate v teréne, aj mapovanie osudu toho čo zostalo – budov bývalých staníc či rušňa vystaveného v prešovskom depe..
„Keby som mal čarovný prútik, ktorým by som tú nikam sa neponáhľajúcu a svojím úzkym rozchodom detsky príťažlivú trať z Prešova na Sigord mohol vzkriesiť, rád by som to urobil,“ filozofuje autor v závere. „Dnes sa ponúka veľa možností, ako už raz postavené, technicky či historicky pozoruhodné diela udržať pri živote a nájsť pre ne v slobodných, tvorivosť či vynaliezavosť neobmedzujúcich podmienkach, uplatnenie. Podmienkou je akurát ochota, dobrá vôľa zainteresovaných strán. Z tohto pohľadu je veľká škoda, že pionierska železnica z Prešova na Sigord sa novembra 1989 nedožila, ako sa to napríklad podarilo Košickej pionierskej železnici. Duch prešovskej ,pionierky‘ tu však ešte v spomienkach mnohých jej budovateľov, pionierov a cestujúcich, ktorí sa ňou kedysi ako deti viezli, žije. A táto kniha je už len pokusom zachovať ho aj pre ďalšie generácie.“
***
Publikácia má 352 strán, obsahuje 368 fotografií. Dostať ju možno v Zákazníckych centrách Železničnej spoločnosti Slovensko, prípadne na úzkorozchodnej železnici v Čiernom Balogu (www.chz.sk), predaj pripravuje prešovské Mestské informačné centrum.
(jm)
Komentáre
