V súčasnosti sa čoraz viac dostáva do povedomia myšlienka prístupnosti prostredia pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj ľudia, ktorých nazývame tzv. ,,vozičkári’’ patria do našej spoločnosti a z tohto dôvodu majú rovnaké právo ako ostatní, využívať všetky jej služby.Na to aby to mohli uskutočniť, musia mať vytvorené dostatočné fyzické podmienky, ako sú: parkovacie miesta, plošiny, rampy, výťahy, toalety, nadjazdy a množstvo ďalších vecí, ktorými sa zaoberá „bezbariérová“ architektúra.
Nanešťastie, miest, ktoré by boli takto zabezpečené je žiaľ stále málo. Výhovorky majiteľov budov a staviteľov sú jasné: vysoké finančné náklady na úpravy, nedostatok financií a podobne. Na odpovede tipu: „to nejde“ alebo ,,nemôžeme nič urobit’’, sú ľudia so zdravotným postihnutím už zvyknutí a práve to ich vedie k uzatváraniu sa v ich domácnostiach a oddeľovaniu sa od spoločnosti. Dȏvody su jasné: cítia sa opovrhovaní a ako keby neboli hodní služieb spoločnosti.
Napriek všetkým spomínaným faktom nemôžeme zabudnúť na podstatu problému že, bariéry voči ľuďom so zdravotným postihnutím nie su len fyzické, týkajúce sa najmä prístupnosti prostredia, ale aj psychické či sociálne, súvisiace s komunikáciou v spoločnosti. Bariéry v mysliach ľudí sú v podobe predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Predsudky sú často hlboko zakorenené a ľudia ich majú voči rôznorodým veciam. Pramenia často krát z nevedomosti, strachu a nezáujmu prijať niečo nové. Je dȏlezité zdȏrazniť to, že sa odstraňujú oveľa ťažšie ako fyzické bariéry v prostredí, ktoré je možné vyriešiť napr. výstavbou plošiny. Na to aby sme odstránili fyzické bariéry sa musíme naučit nevnímať ludí so zdravotným postihnutím ako problém. Len osvojovaním si vhodného postoja a správania sa voči zdravotne postihnutým, docielime, že prestanú byt vnímaní ako „zvláštna skupina“ našej spoločnosti.
Pokúsime sa o to? Nezabudnite, že nie je dôležité ako človek vyzerá, ale aký je.
Na záver by som chcela dodať: ‘’ Prirodzenou cestou slušného správania voči iným, dosiahneme spoločne to, že prekonáme nie len fyzické ale aj psychické bariéry, ktorým každodenne čelia zdravotne postihnutí, ako súčasť našej spoločnosti.
Autor: Mária Medvecká
UOC – Universitat Oberta de Catalunya (Španielsko), 3 ročník, odbor- Educació Social – Sociálna Pedagogika