5.4.2012
Je tomu už viac ako rok čo odišiel môj milovaný starý otec Ing. Juraj Zajíček, dlhoročný redaktor Slovenskej televízie, zakladateľ „Technických novín“ a neúnavný propagátor vedecko- technického pokroku , vzdelávania a ochrany životného prostredia. Týmto príspevkom by som si chcela na neho zaspomínať a pripomenúť si jeho nedožité 91. narodeniny, ktoré by bol oslávil 29. marca 2012.
Keď som dospela, začala som si uvedomovať, že nie každý má to šťastie stretnúť vo svojom živote človeka, ktorý sa mu celoživotne venuje, je mu zároveň kamarátom, diskutérom, učiteľom aj radcom.
Starý otec pracoval a ako zvykol hovoriť namáhal „ šedú mozgovú kôru“ do naozaj vysokého veku svojho života, čím udržiaval svoju mentálnu kondíciu stále v pozore. Neúnavne a odhodlane písal a tvoril po celý život. To vyžadovalo samozrejme nielen tvorivého ducha ale aj sebadisciplínu. Vďaka tomu vzniklo z jeho pera množstvo televíznych vedecko-popularizačných programov, scenárov a článkov. Spomeniem napr. televízny cyklus „Olympiáda kvality“, „Impulzy“, „Desaťtisíc kilometrov od…“, Expedícia R“, cyklus „Pohľady za horizont“ a mnohé iné. Nezostal však len pri tom, napísal tiež vedecko-fantastickú knižku poviedok „Tau v súhvezdí veľryby“, ktorú vydalo vydavateľstvo H&H v roku 1995.Teší ma, že som mu bola ako dieťa inšpiráciou k napísaniu jednej z poviedok. Keď si ju čítam mám pocit akoby sme sa opäť spolu rozprávali. Starý otec ku mne vždy pristupoval ako k rovnocennému partnerovi a svoje názory mi nevnucoval. Nikdy som od neho nepočula odmietnutie. Ak som čokoľvek potrebovala, či už poradiť, s niečím pomôcť, prosto čokoľvek, vždy som sa mohla na neho obrátiť. Chýbajú mi naše spoločné brainstormingové posedenia, kde som sa naučila, že jedna myšlienka „ vyťahuje háčikom“ ďalšiu a tá ďalšiu. To následne rozprúdilo naše dlhé a pre nás oboch obohacujúce debaty. Získala som od neho množstvo vedomostí, názorov a dúfam, že aj zápal a nadšenie pre vec, o ktorej je človek presvedčený, že stojí za to. Tak aj začalo moje pátranie po “Fenoméne Oulu“ počas môjho štúdia vo fínskom meste Oulu. Starý otec obdivoval úspešnú ekonomickú transformáciu vo Fínsku, ktorá nasledovalo po ekonomickej kríze na začiatku 90. rokov 20. storočia. Zaslúžil sa o to v hlavnej miere premyslený ťah fínskej vlády vsadiť na kartu kvalitného vzdelávania , vývoja a výroby high-tech produktov. A keďže som išla k prameňu, tak mi navrhol nech skúsim pátrať po tom ako funguje prepojenie oulunskej univerzity s miestnou podnikateľskou sférou a priemyslom. Spoločné poznatky sme spolu pretavili do dvoch relácií v rámci cyklu „Pohľady za horizont“ s názvom „Učiace sa Fínsko“. „Pohľady za horizont“ sa vysielali dlhé roky a tešili sa veľkej obľube u divákov. Prinášali široké spektrum tém zo sveta vedy a techniky a zároveň nabádali divákov k tomu, aby sa zamýšľali nad tým, akou cestou sa bude ľudstvo v budúcnosti uberať.
Starý otec je pre mňa jedným z najcennejších ľudí . Boli sme spriaznené duše a náš vzťah je pre mňa devízou na celý život.
Jena Jakabčicová
Komentáre
