V ukrajinskom horskom stredisku Zlatá hora pri meste Užhorod sa už po 15. raz konal Medzinárodný festival televíznych a rozhlasových programov pre národnostné menšiny Môj rodný kraj. Členkou medzinárodnej festivalovej poroty televíznej časti bola aj v tomto roku Ľuba Koľová z košického televízneho štúdia RTVS.
„Na Ukrajine je v priebehu roka vyše sto rôznych festivalov, ale iba jeden taký, ktorý sa venuje národnostným menšinám.“ Odznelo na slávnostnom otvorení festivalu Môj rodný kraj. Už tradične ho organizuje Zakarpatská štátna televízna a rozhlasová spoločnosť z Užhorodu. Dve samostatné medzinárodné poroty – rozhlasová a televízna rozhodovali o tom, ktoré z vyše 120 prác získajú ocenenia. Okrem tvorcov z 27 regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií Ukrajiny poslali svoje diela aj autori z Maďarska, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Nemecka aj zo Slovenska.
Úvodný a záverečný slávnostný ceremoniál mohli sledovať diváci v priamom prenose nielen na Ukrajine, ale prostredníctvom kanálu Tisa aj v rôznych krajinách sveta. Medzi ocenenými boli aj slovenské programy. Tretiu cenu v rozhlasovej kategórii získala relácia v ukrajinskom jazyku autora Mariána Levkaniča „Od dediny k dedine“ z produkcie Národnostnej redakcie RTVS Košice. V televíznej kategórii putujú dve zvláštne ocenenia na Slovensko. Za dokumentárnu tvorbu ju získal film s názvom „Nevzdávať sa, ale byť“ o udalostiach súvisiacich s požiarom a národnostnými problémami na Krásnej Hôrke. Ďalším oceneným bol cyklus „Slováci vo svete – časť Ukrajina“ o 20-ročnej histórii prvej slovenskej školy na Ukrajine, kde začínali s ôsmymi žiakmi a dnes ich majú vyše 300 a sú v najkrajšej škole v Užhorode.
Súčasťou svojho druhu jediného festivalu v Európe, ktorý sa zaoberá problematikou spolužitia národnostných menšín, boli už tradične sprievodné akcie. Mimoriadne zaujímavé boli besedy so žurnalistami i študentmi – poslucháčmi žurnalistiky z Užhorodu. Mnohí si so záujmom pozreli výstavku o 15-ročnej histórii festivalu, ktorá zachytáva vývoj od monumentálnych cien až po súčasné ocenenia v podobe diplomu a medaily so znakom plesnivca. Šikovnosť ukrajinských kolegov je aj v tom, ako dokážu z varenia gulášu jednotlivými redakciami vytvoriť program, ktorý išiel naživo a nebol zďaleka iba o varení, ale najmä o redakciách. Každá z redakcií predstavovala osobitosti svojej kuchyne a prezradila zaujímavosti z kuchyne redakčnej.
Mimochodom, štátna televízia tu má okrem vysielania v ukrajinskom jazyku aj vysielanie v maďarskom, rumunskom, slovenskom, nemeckom, rusínskom, rómskom a ruskom jazyku. Na slávnostnom otvorení sa predstavila folklórna spevácka skupina Beťare zo Seredného. Teda z dediny na Ukrajine, v ktorej žijú Slováci.
Záver festivalu s vyhodnotením a ocenením sa niesol v klasickom duchu. Postaralo sa oň komorné kvarteto z Užhorodu. Televízne diela mohli, podľa štatútu festivalu, vidieť nielen festivaloví hostia priamo v rekreačnom stredisku na Zlatej Hore, ale aj diváci v rôznych štátoch na svojich obrazovkách prostredníctvom kanálu Tisa.
Spracovala: Ľuba Koľová
Komentáre
