Košiciam sa otvára nový priestor a nové možnosti na dôstojnú prezentáciu súčasného vizuálneho umenia tak, ako je v súčasnosti ponímané vo svete. Kunsthalle/Hala umenia, Košičanom známa ako Stará krytá plaváreň, je jednou z architektonicky najzaujímavejších stavieb v meste. Svojmu účelu prestala slúžiť po statickom narušení po odklonení koryta Hornádu, ktorého rameno tieklo v tesnej blízkosti objektu.
Jedným z investičných projektov Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 bolo zachrániť pamiatku a vytvoriť multifunkčný kultúrny priestor. Pôvodné architektonické dispozície ho predurčujú využívať ho na organizovanie medzinárodných výstav a workshopov. Cieľom projektu bolo zachovať spojenie kultúry so svetom vody v interiéri aj exteriéri tak, aby nadviazala na jej pôvodnú historickú funkciu, ale zároveň, aby mala stavba významný prínos pre mesto. Voda sa bude využívať vo forme tanečného a divadelného umenia a v nových médiách.
„Zrekonštruovaná Kunsthalle/Hala umenia je predovšetkým výstavná hala pre súčasné vizuálne umenie v medzinárodnom meradle. Na tento rok sme pripravili tri prezentácie..Nosnou je výstava britského sochára Tonyho Cragga, pôsobiaceho vo Wuppertále, partnerskom meste Košíc. Ďalšou bude výstava Constantina Brancusiho, klasika svetového moderného sochárstva, ktorého ale predstavíme ako fotografa. Tretiu výstavu venujeme jednej z kľúčových osobností projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, argentínskemu multimediálnemu umelcovi Guylovi Kosice, rodákovi z Košíc. Všeobecne ho považujú za spoluzakladateľa op-artu a hydrokinetizmu. K svojmu rodnému mestu sa hlási nielen prostredníctvom umeleckého mena, ale aj dielom s názvom Socha pre Košice, ktorá bude stáť pred zrekonštruovanou Kunsthalle/Halou umenia Košice,“ povedal umelecký riaditeľ n. o. Košice 2013 Vladimír Beskid.
V septembri sa bude v Košiciach konať medzinárodné trienále súčasného obrazu, čo by malo zasiahnuť širšiu kultúrnu infraštruktúru v meste. Hlavné prezentácie budú v Kunsthalle/Hale umenia, Kulturparku a Východoslovenskom múzeu Košice. Sprievodné podujatia budú v DIG gallery, Múzeu Vojtecha Löfflera a vo výstavnej sieni ŠUV Rotunda. To by mal byť jeden z highlightov výtvarného umenia tohtoročnej sezóny. V priebehu trienále bude koncom septembra svetový kongres historikov umenia a kurátorov AICA. V novembri sa chystá výstava súčasného britského umenia po Warholovi British Express v spolupráci s British Council.
„Aj v nasledujúcom období by sme chceli udržať podobný program a nastavenú latku a komunikáciu v medzinárodnom prostredí. Máme ambíciu vytvoriť nový silný kultúrny bod v strednej Európe s preferovaním súčasných výtvarných tendencií, ale aj intermédií a multižánrových podujatí, kde budú periodické aktivity ako Trienále obrazu, Dni zvuku (Sound City Days) a podobne. Kunsthalle/Hala umenia je značne neštandardne riešeným priestorom aj s možnosťou využitia vody priamo v hlavnej hale, preto bude vyžadovať aj špecifické prístupy a výstavné projekty špeciálne pre tento priestor. Vodná hladina zapadá do jednej z nosných línií projektu EHMK 2013 Košické živly – voda, svetlo, zvuk a nové médiá. Hlavným nositeľom týchto prostriedkov bude na najbližšie tri až päť rokov Kunsthalle/Hala umenia,“ predstavil vízie do ďalších rokov V. Beskid.
Gyula Kosice – sochár
Guylu Kosice (1924) bude Košiciam pripomínať socha pred Kunsthalle/Halou umenia, ktorú argentínsky sochár, plastik, teoretik a básnik venoval svojmu rodnému mestu. Narodil sa v maďarskej rodine a keď mal štyri roky jeho rodičia emigrovali do Argentíny, kde sa usadili a zapísali svojmu synovi meno Fernando Fallik.
Jedna z kľúčových osobností Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, predchodca kinetického a svetelného umenia prijal na začiatku svojej bohatej a mimoriadne úspešnej kareéry umelecký pseudonym Guyla Kosice ako výraz citovej previazanosti na svoje rodné mesto. Pod týmto menom sa predstavil vo všetkých významných svetových umeleckých centrách.
Popredný sochár, predstaviteľ geometrického a hydrokinetického výtvarného umenia bol jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Používal aj iné moderné elementy, ako svetlo a pohyb. Stal sa predchodcom hydrokinetického a svetelného umenia. Je tvorcom monumentálnych skulptúr a autorom myšlienky Podmorského mesta. Za sebou má 40 individuálnych a 500 kolektívnych výstav na celom svete. Je autorom 15 kníh esejí a básní. V roku 2005 vytvoril zo svojej dielne múzeum a tvorí dodnes.
Zakladateľ autentickej školy argentínskeho moderného umenia je držiteľom titulu Čestný občan mesta Košice. Jeho umenie je výrazom mimoriadnej predstavivosti a zvládnutia teoretickej a praktickej stránky výtvarného umenia. Vystavoval na najprestížnejších prehliadkach výtvarného umenia, jeho diela sa nachádzajú v popredných galériách sveta.
Výstava, ktorá bude počas leta v Košiciach predstaví jeho súčasníkov, významných svetových predstaviteľov op-artu, geometrickej abstrakcie a konkretizmu, ako sú Milan Dobeš (SK), Jerzy Grabowski (P), Ennio Chiggio (I), Edoardo Landi (I), Manfredo Massironi (I), Francois Morellet (F), Klaus Staudt (D), Victor Vasarely (H/F) a iní.
Tony Cragg – sochár
Na slávnostnom otvorení Kunsthalle/Haly umenia nebudú chýbať ani diela jedného z najvýznamnejších umelcov súčasnosti, sochára Tonyho Cragga (1949). Britský umelec žije a pracuje vo Wuppertále, partnerskom meste Košíc, Berlíne a Londýne.
Jeho tvorbu ovplyvnilo povolanie jeho otca – leteckého konštruktéra. Skôr ako umeniu sa venoval štúdiu prírodných vied, hlavne chémie. Technika a príroda sa stali esenciami jeho ranných diel. V 80. rokoch vytváral z plastových odpadov a naplaveného dreva reliéfne obrazy. Neskôr sa venoval technickým prístrojom, ktoré stratili svoju funkciu. Črepy, fragmenty zariadení alebo len čiastočne poškodené predmety poukazovali okrem iného na relatívnosť civilizačného pokroku.
Tony Cragg sa drží na vrchole medzinárodnej výtvarnej scény od 80. rokov. Piaty držiteľ Turnerovej Prize ceny z roku 1988 pre najlepšieho vizuálneho umelca stále patrí k najvystavovanejším britským autorom. Tvoriť začal v období, kedy boli v Londýne iba štyri galérie súčasného umenia a autori sa o nových hnutiach dozvedali aj s trojročným omeškaním.
Ako sa vyjadril, detstvo v chudobnej rodine nepovažuje za handicap. Už ako dieťa bol nespokojný a vypestoval si vôľu zmeniť situáciu, čo považuje za najdôležitejšiu vlastnosť umelca. Túžba po zmene ho sprevádza celou jeho tvorbou. Neuspokojil sa s úspechmi, ktoré žal so svojimi objektmi z odpadkov, ale začal hľadať aj iné materiály. Rád používa plasty a ich vlastnosti hľadá i v bronze, ktorý spočiatku odmietal. Táto výsada podľa neho patrila Henrymu Moorovi. Dnes ho označujú za jeho následovníka.
Jeho sochy niekedy pripomínajú časti obrovských strojov alebo evokujú ľudské tváre, ktoré sa prelievajú jedna do druhej. Je to hra medzi ľahkosťou tvaru a robustnosťou materiálu. Hovorí, že dôležité je vedieť myslieť materiálom, ktorý sám umelca vedie, ale najdôležitejším zo všetkých materiálov je mozog.
Špecializuje sa na sochársku tvorbu a 3D objekty. Spočiatku vytváral plastiky pomocou jednoduchých techník, ako stohovanie, rozdelenie a drvenie, neskôr zhromažďoval vyradené plastové fragmenty a usporadúval ich do farebných kategórií. Pozdejšie obkladal podlahy a steny, čím vytváral reliéfy obsahujúce obrazy.
Constantin Brâncuşi – sochár a fotograf
Košičania budú mať príležitosť zoznámiť sa aj s tvorbou ďalšieho významného umelca Constantina Brâncuşiho (1876-1957), pôvodom rumunského sochára tvoriaceho vo Francúzsku. Zaraďujú ho k abstraktnému expresionizmu.
Už ako dieťa sa vyprofiloval ako talentovaný pri vyrezávaní drevených sošiek. Sochárstvo študoval v Bukurešti, potom odišiel do Mníchova a neskôr do Paríža, kde krátko pracoval u Augusta Rodina, ale potom ho opustil, aby našiel svoju identitu. Vytvoril si vlastný ateliér a veľký úspech sa dostavil v roku 1913, kedy vystavoval na Salóne národnej spoločnosti krásnych umení a potom na Jesennom salóne v Paríži. Vo Francúzsku sa začalo jeho meno používať v zjednodušenom tvare Brancusi.
Pre jeho diela bolo typické zjednodušenie formy a radikálna vízia. Medzi jeho najznámejšie diela patrí séria 28 verzií Vtáka v priestore. Pocity z nich by sa dali vyjadriť ako hmotné vyjadrenie slobody a sily. Je považovaný za najväčšieho sochára 20. storočia, ústrednú postavu moderného umeleckého hnutia a priekopníka abstraktizácie a otca moderného sochárstva. Jeho skulptúry sa vyznačujú eleganciou formy a citlivým použitím materiálu preto, lebo kombinuje jednoduchosť rumunskej ľudovej tvorby s rafinovanosťou parížskej avantgardy. Jeho diela možno obdivovať v súkromných umeleckých zbierkach i v múzeách po celom svete.
Brancusiho radikálna vízia a zjednodušenie foriem malo obrovský vplyv nielen na sochárstvo 20. storočia, ale na abstraktné umenie celkovo. V umeleckých kruhoch bol veľmi obľúbený. Priatelil sa s významnými osobnosťami umenia. Bol milým spoločníkom a okúzľujúcim hostiteľom. Pre svojich hostí rád varil rôzne rumunské jedlá. Spieval a hral na husle, ale bol aj dobrým remeselníkom. Všetok nábytok doma si vyrobil sám. Zaujímal sa o filozofiu, ale tiež o víno a dámsku spoločnosť.
Ako fotograf predstaví sériu fotografických dokumentov, zachytávakúcich jeho diela, pre ktoré bolo typické zjednodušenie až abstrahovanie formy, bez snahy zobraziť konkrétnu figúru alebo predmet. Objekty a sochy sú kompozíciami čistých geometrických alebo prírodných, organických foriem. Predstavovali jeho duševný stav pri hľadaní pôvodných prírodných tvarov, pritom postupne celkom strácal záujem o detail, a tak dospel k hlave – vajcu, vtákovi – vretenu, rybe – oválu.
Komentáre
