Čas tlače sa údajne napĺňa. Hovoria o tom vydavatelia – čísla nepustia, občas to s obavou napíšu samotné printy, nezaujato to mapujú elektronické médiá. A internet sa už nevie dočkať veľkej zmeny paradigmy, keď sa reklamný trh konečne „preleje“ z papiera na monitor.
No, boj o čitateľa tlače sa ešte zďaleka neskončil. Celý rad printových periodík odoláva (a veľmi účinne) svojej doslovnej internetovej verzii.
Koľko tento boj ešte potrvá, si netrúfne povedať žiadny seriózny analytik. Päťročnicu? Dekádu, dve – tri? Nikdy sa neskončí?
Predpokladá sa, že v budúcnosti sa tlačené noviny stanú záležitosťou elity. Tí „jednoduchší“ čitatelia sa údajne uspokoja s elektronickými verziami správ.
Zaujímavý je preto postoj predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka, ktorý pred pár dňami navrhol, aby parlamentná knižnica už nebola medzi príjemcami novín a časopisov, ktoré vydavatelia povinne zasielajú štátnym inštitúciám. Ako uviedla agentúra SITA, vzhľadom na to, že doručovanie periodickej tlače je dnes možné aj elektronicky prostredníctvom internetu, Sulík by chcel znížiť náklady vydavateľov a napokon aj NR SR.
Veď aj keď za ne neplatí, má s tým „oštaru“. Predseda parlamentu nemá záujem ani o exempláre regionálnych tlačovín. „Parlamentná knižnica musela tieto výtlačky skladovať a spôsobuje to praktické problémy,“ uviedol Sulík v dôvodovej správe k novele zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, ktorá má platiť od 1. mája.
V prípade Sulíka teda spomenutá hypotéza zatiaľ neplatí. Ak by totiž platila, tými „jednoduchšími“ by sa stali poslanci národnej rady a elitou – jej voliči, čitatelia slovenskej tlače. Ale preč s hypotézami, keď poriadok v parlamente musí byť tu a teraz.
Tina Čorná
Komentáre
