Slovinsko je krajina básnikov, zaznelo neraz počas tohtoročného Mesiaca autorského čítania v Košiciach. A nik neprotirečil. Z dvojmiliónovej krajiny totiž večer čo večer prichádza ďalší básnik. V stredu to bol Iztok Osojnik. Aj v Česku a na Slovensku sa ich nájde dosť, aby obsadili večery na festivale čítania. Naposledy teda Ján Gavura, doteraz vystupujúci v úlohe moderátora českej alebo slovenskej časti stretnutia.
Ako môžu prírodné vedy a výpočtová technika prispieť k tomu, že sa z človeka stane básnik? Tým, že pochopí, že to nie je ono. A v snahe predčiť iných objaví v sebe práve talent na poéziu. Tak to vysvetlil básnik, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Ján Gavura, ktorý chodil na gymnázium v Poprade so špecializáciou práve na prírodné vedy a výpočtovú techniku. Už svojou prvou zbierkou básní „Pálenie včiel“ z roku 2001 zaujal a získal Cenu Ivana Kraska. Po druhej zbierke „Každým ránom si“ prišla tretia – „Bes“. A práve ju na stredajšom čítaní uviedli do života. Krstný otec bol slovinský partner v putovaní na trase Brno – Košice – Ostrava – Vroclav Iztok Osojnik. Ešte nikdy nebol „godfather“ a už vôbec nie knihe. No zaprial jej, aby si našla cestu do sŕdc ľudí a aby sa jej darilo. Autor vysvetlil aj pôvod názvu zbierky. Slovo bes v starej albánčine znamenalo potvrdenie prísahy. Použil ho ako metaforu – kedysi malo slovo platnosť zákona. A čo sa z neho stalo dnes? Okrem pár básní z tejto zbierky prečítal Gavura aj niekoľko svojich prekladov z írskej a škótskej poézie. Medzi nimi napríklad aj netradičné, miestami až thrillerové básne Matthewa Sweeneyho Pes vo vesmíre.
Na jeden z najstarších hudobných nástrojov – harfu – prišla zahrať členka orchestra Štátnej filharmónie Košice Ivana Boggerová. Absolventka Štátneho konzervatória v Žiline, víťazka viacerých súťaží počas štúdia i neskôr, zahrala skladby od Camilla Saint-Saënsa, Johna Carbona i Smetanovu Vltavu v úprave Hanusa Trnečka.
Píše neustále. Výsledok – 27 básnických zbierok, aj keď nie všetky zatiaľ vyšli knižne. Na otázku, či je slovinský rekordér, odpovedal Iztok Osojnik – „Nie, Tomaž Šalamun vydal viac zbierok, ja som ich asi viac napísal.“ Kedysi, ako každý, písal rukou. Neskoršie obojručné písanie na písacom stroji prirovnal k hre na harfe – ako klepal vety, vychádzala z neho hudba. Dnes so sebou všade nosí notebook, pretože – ako už zaznelo – tvorí vždy a všade. Život bez poézie si nevie predstaviť. Tá je, podľa neho, generátorom bytia. Ak by nebola poézia, svet by neexistoval. V Ľubľane vyštudoval Iztok Osojnik komparatívnu literatúru. Potom študoval v Japonsku jazyk a kultúru. Dodnes obdivuje vzdelanosť a sčítanosť ľudí z krajiny vychádzajúceho slnka. Spomína si, že pri ceste metrom tam zároveň boli stovky čítajúcich ľudí. Okrem básní píše aj prózu, tohto roku mu vyšiel štvrtý román Svine letia do neba. Jeho diela boli preložené do 25 jazykov. Okrem tvorivej práce venuje sa aj organizačnej – je pôvodca radu umeleckých a kultúrnych hnutí, spoluzakladateľ literárnych festivalov, šesť rokov pôsobil ako riaditeľ medzinárodného literárneho stretnutia spisovateľov Vilenica. A v neposlednom rade je aj horolezec. V jeho knihách sa však o tejto kapitole jeho života zatiaľ nedočítame.
Vo štvrtok sa poslucháči v Košiciach stretnú len s Marijanom Pušavecom, autorom prózy a komiksov. Česká spisovateľka a poetka Irena Dousková nepríde. A ďalší večer bude patriť slovensko-slovinskému manželskému páru Stanislave Chrobákovej Repar a Primožovi Reparovi.
Komentáre
