Lucia Piussi zaplnila sálu. Prvý raz od začiatku Mesiaca autorského čítania obsadili poslucháči hľadisko Bábkového divadla do posledného miesta. A speváčka, herečka a prozaička neprišla sama. Aby mohla zaspievať piesne, ktoré uvádza s kapelou Živé kvety, spoločnosť jej v Košiciach robil gitarista Peter Bálik. Odzneli staršie piesne a z tých nových aj Čierna ovca, biela vrana…, Kde to žijeme či Posledný pes.
Na margo svojej druhej knihy – poviedok zhrnutých do názvu Život je krátky, povedala, že ide o výber z asi desaťročného obdobia. No staršie sú len tri, päť ďalších napísala za posledné tri roky. S odstupom času sa na svoje dávnejšie veci pozerá veľmi kriticky a zahodila ich. „Pred tými desiatimi rokmi to bol iný človek, kto to písal.“ Aj keď v knihe Život je krátky, ktorej krst bol len nedávno – na Deň detí, je len osem poviedok, má 222 strán. Venuje ich divadlu, v ktorom pôsobila počas celej jeho existencie až do zániku: „Stoke, našej matke a všetkým, čo ju milovali“. Dnes, ako si nostalgicky povzdychla, divadlo neexistuje – zbúrali ho developeri a na jeho mieste nestojí nič. Poslucháči autorského večera si vypočuli poviedku Luxusná žena za pár šupov – o trojicikamarátok, ktoré klebetia v kaviarni. Život je krátky je druhé prozaické dielo Lucie Piussi. Tým prvým bol román Láska je sliepka a vyšiel vlani.
Hudobný hosť tentoraz nebol – nahradila ho svojimi pesničkami sama Lucia Piussi.
Príjemným spoločníkom bol aj druhý hosť večera – slovinský umelec Ivo Frbežar. Ako umelca ho označil moderátor Andrej Pleterski aj preto, že nielen píše poéziu, ale aj maľuje. Pôvodne sa chcel stať výtvarníkom, ale nepodarilo sa mu dostať na školu. Vyštudoval tak komparatívnu literatúru a dnes sa živí slovom. Píše nielen poéziu, ale aj lyrickú prózu, knihy pre deti, rozhlasové hry – preklad jednej z nich uviedol aj Slovenský rozhlas. Venuje sa kritike a publicistike a pracuje v redakcii nakladateľstva Mondena. „Píšem pre tých, ktorí chcú vynaložiť úsilie na moju poéziu“, povedal básnik o svojej tvorbe. Venuje sa existenčným témam a otázkam bytia. Vyšla mu asi pätnástka kníh, niektoré boli preložené aj do iných jazykov. V češtine vydali básnickú zbierku Kamenuj kamenné. Z nej boli aj básne, ktoré prečítal Košičanom – Miluj mne, Když zůstane v bláte, Bílé tkání a iné. Ďalšie ukážky boli z najnovšej knihy Anti/SONETI. Vyšla koncom minulého roka a je reakciou na množstvo sonetov, ktoré píšu slovinskí básnici.
Ivo Frbežar napísal aj zbierku úvah Prečo poézia. V teoretickej knihe sa zaoberá svetovou poéziou, jej minulosťou i súčasnosťou, „jej umieraním a znovuzrodením ako vtáka Fénixa“. Ako maliar a ilustrátor dal vizuálnu podobu aj štvorici svojich kníh – dvom básnickým zbierkam pre dospelých a dvom detským – leporelám.
Utorok bude v Bábkovom divadle patriť českej prozaičke a kurátorke Kateřine Tučkovej. Slovinského hosťa Damijana Šinigoja, ktorý ochorel, nahradí slovenský autor Víťo Staviarsky. A v stredu príde Iztok Ozojnik, slovinský básnik a jeho slovenský kolega Ján Gavura.
Komentáre
