A ani ma to nemohlo obísť, lebo čísla nepustia. Moja úľava po skončení novembrového snemu syndikátu bola predčasná.
Keď som pripravoval správu kontrolnej rady pre snem napísal som do nej aj vety: „Všetky tri roky 2008, 2009 aj 2010 skončili, respektíve skončia deficitom medzi príjmami a výdajmi (rozumej medzi príjmami a výdajmi syndikátu). To znamená, že syndikát každý rok znižuje svoje majetkové rezervy. Takéto hospodárenie musí zákonite – skôr alebo neskôr – skončiť vyčerpaním týchto rezerv. Jednou z dôležitých otázok pre tento snem je riešiť budúcnosť syndikátu aj z pohľadu dlhodobého zabezpečenia jeho financovania. Táto otázka je úzko prepojená s otázkou budúcnosti Domu novinárov a jeho rekonštrukciou, pretože Dom novinárov je najväčším finančne vyčísliteľným majetkom syndikátu.“
Nie náhodou sa o chystanej rekonštrukcii Domu novinárov hovorilo na viacerých rokovaniach predstavenstva už pred snemom a nie náhodou bola táto činnosť osobitne uvádzaná aj v Správe o hospodárení syndikátu, ktorú dostali delegáti snemu. K plánovaným číslam v súvislosti s rekonštrukciou Domu novinárov som sa dostal len tesne pred snemom. Keď som ich však vyhodnotil vyľakal som sa. Pri mojej analýze som dospel k záveru, ktorý som vo svojom vystúpení k správe kontrolnej rady povedal aj delegátom: „ Tento snem nemá k dispozícii na posúdenie reálnu alternatívu úspešného financovania rekonštrukcie Domu novinárov. Bude nutné ju dopracovať, prípadne navrhnúť inú alternatívu.“
A pokračoval som: „Rozhodujúcimi nájomníkmi v Dome novinárov majú byť od roku 2013 okrem reštaurácie aj Akadémia médií a Mediaregion. V oboch prípadoch ide o organizácie, ktoré sú materiálovo aj personálne prepojené so syndikátom. Obidve svoju činnosť len rozbiehajú, budúcnosť ich podnikania závisí od mnohých faktorov a ich cesta k finančnej stabilite a úspešnému podnikaniu nemusí byť jednoduchá. Jednoduchá dnes nie je ani finančná situácia syndikátu.“
Očakával som, že takéto vety musia byť pre delegátov snemu jednoznačným podnetom na prijatie uznesení k palčivému problému, na ktorý som ich upozornil. Na formuláciu konkrétnych uznesení už nebolo času, nemal som ich s kým konzultovať, ale pripravil som si aspoň prepočty niektorých úsporných opatrení. Tie som chcel delegátom navrhnúť v búrlivej diskusii – o vzniku ktorej som nemal najmenších pochybností. Nebude to ľahké, pomyslel som si a sedel za predsedníckym stolom v napätí, kedy príde reč na peniaze. Vedel som, že takáto debata je nevyhnutná a vedel som aj to, že nebude jednoduchá.
Na správu kontrolnej rady v diskusii oficiálne zareagovali len dvaja delegáti. Na moje prekvapenie neprišli so žiadnymi konkrétnymi návrhmi ani pripomienkami na riešenie našej finančnej budúcnosti. Diskusia pokračovala akoby mimo mňa až som si uvedomil, že sme v rokovaní dospeli k formulácii uznesení. Môj prvý pocit bola úľava, lebo som sa vyhol nepríjemnej debate. Ten pocit bol však klamlivý, lebo čísla naozaj nepustia.
Priatelia, delegáti snemu, teším sa na vás a na plodnú debatu o našej finančnej budúcnosti v piatok na mimoriadnom sneme syndikátu.
Vladimír Ješko, predseda KR SSN
Komentáre
