Počas predošlých večerov autorského čítania či dramaturgia alebo náhoda dali dokopy autorov, ktorí mali niečo spoločné. Stredajší, desiaty, večer bol postavený na kontraste. Na jednej strane slovinská poetka, ktorá sa hrdo hlási k feminizmu, na strane druhej spisovateľ, uvedomujúci si, že „súčasným mužom dopriava svet málo príležitostí dokázať, že sú skutoční chlapi, lebo jediná rola, v ktorej ich ešte ženy nedokázali nahradiť, je rola otcovská“ – uviedli v Knižnom svete v Českej televízii.
Prvý hosť Pavel Brycz sa teda prezentoval ako docent tátologie. Jeho fejtóny pôvodne vychádzali časopisecky ako rady pre tehotné ženy a nastávajúcich otcov. Až vlani vyšla jeho kniha Tátologie aneb rady pro začínající tatínky, kteří nechtějí brzy skončit. Fejtóny a poviedky v nej píše s nadhľadom a iróniou. U poslucháčov, ale najmä poslucháčiek, autorského čítania s ňou mal veľký úspech. Predstavil aj ďalšiu knihu, ktorá mu vyšla vlani – Co si vyprávějí andělé. Čo teda? Tak napríklad anjel Abrahám rozprával anjelovi Benjamínovi o vedcovi, ktorému puklo srdce. Nezniesol, že ho okolnosti prinútili prepadnúť banku, aby mohol synovi na narodeniny kúpiť bicykel. A takto sa anjeli stretávajú v barokovom kostole v Prahe a rozprávajú si príbehy. Aj toto sa dozvedeli poslucháči počas autorského čítania. I to, že preklad nemusí vždy dobre dopadnúť. Stalo sa tak v prípade Bryczovej knihy pre deti Bílá paní na hlídaní, ktorá má v slovenčine podobu Biela pani na opatrovanie.
Oddych medzi čítaniami poskytol Brycz pri hudbe kapely Zdarr, pre ktorú píše texty.
A oddych medzi dvoma autormi poskytol hudobný hosť Titus Tobis, ktorý prišiel z Rimavskej Soboty. Predstavil svoju prvú pieseň Šedivý kráľ, ktorá vznikla, keď v Prahe pracoval na tri smeny ako vyhadzovač. Medzi štvoricou skladieb bol aj Goldoniho Ľúbostný sonet. A ako „veľký“ spevák si mohol dovoliť z vlastnej skúsenosti zaspievať aj Guľatý svet – ľudia nad sto kíl vraj uvažujú úplne inak.
Ženský pohľad na súčasnosť a viac vážnosti vniesla do sály Bábkového divadla slovinská poetka, publicistka, esejistka a feministka Barbara Korun. Prvá zbierka – Ostrie nehy – jej vyšla až takmer v štyridsiatke. Potom pribudli ďalšie tri – Zápisky spod stola, Praskliny, Prídem hneď – za ňu získala cenu Zlata ptica. Jej tvorbu preložili do 25 jazykov. V poslednej zbierke sa vciťovala do postáv viac či menej známych či úplne neznámych a viedla monológy. Vyberala si problematické a spoločensky sporné osobnosti, s ktorými sa väčšinou nestotožnila. Východiskom boli staré články v novinách Delo. Monológy tak viedla napríklad v duchu kráľovnej Alžbety I., Moniky Levinskej, Matky Terezy či obyčajného robotníka. Tieto si mohli vypočuť návštevníci literárneho večera. Presvedčenie o tom, že ženy nemajú rovnaké postavenie v spoločnosti ako muži ju priviedlo k feminizmu. Uvedomuje si však odlišné správanie ku všetkým, ktorí sú „iní“. Takéto myslenie treba, podľa nej, zavrhnúť. Pokúšala sa o to aj vo svojej Antigone, ktorú nechcela vykresliť ako obeť. Zatiaľ vznikli len fragmenty diela. Čo pripravuje a na čom pracuje Barbara neprezradila, je poverčivá.
Dnes bude na festivale česko-slovenský večer, slovinská poetka Katja Plut ochorela. S Václavom Jamekom teda pred publikum predstúpi Stanislav Rakús. A zajtra – v piatok 13. júla – príde zo Slovinska básnik a prekladateľ Tone Škrjanec a predstaví sa aj náš básnik, esejista, publicista Marián Hatala.
Komentáre
