Básnik, prozaik a hudobník + básnik, prozaik a prekladateľ. Pavel Ctibor + Brane Mozetič. Také bolo obsadenie včerajšieho 8. večera Mesiaca autorského čítania v Košiciach.
Pavel Ctibor je vyštudovaný fyzik, ktorý sa fyzike pevných látok aj venuje. A popritom píše – poéziu, eseje, zápisky. Vydal 10 zbierok básní, jednu zbierku drobných próz Silentbloky, ktorá bola nominovaná na ocenenie Magnesia Litera. Na túto cenu ašpirovala aj vlani vydaná kniha Cizivilizace, v ktorej sú remix vlastnej staršej básnickej zbierky Zvířátka z pozůstalosti a blok Cizivilizace, glosujúci stav súčasnej spoločnosti. Svoje miesto v ňom majú aj termíny z fyziky – subatomárne častice, makromolekuly, urýchľovače, neuróny. Pretkať vedu s umením považuje za problém – veda totiž vyžaduje presnosť, ktorá v poézii je nahraditeľná, ale má zas iné požiadavky. On sa snaží ísť naprieč. O poézii Pavla Ctibora sa však hovorí ako o exaktnej. V tvorbe prezentuje aj svoje presné záznamy o experimentoch s halucinogénmi sám na sebe. Ako povedal, vyskúšal rôzne metódy, ako sa „dostať do zmyslov“.
Poslucháčom na stretnutí prečítal ukážky zo svojej najnovšej, väčšinou ešte nepublikovanej tvorby. Knižne by mali vyjsť do konca roka, zatiaľ ich priebežne uverejňuje v literárnom časopise Tvar. Sám vydáva literárny časopis Polenoc a remixuje hudbu.
Ivana Boggerová, harfistka Štátnej filharmónie Košice, zahrala Canon, skladbu barokového skladateľa Johanna Pachelbela, ktorá na dlho upadla do zabudnutia a znovuobjavená bola až v 20. storočí. Dvojicu hostí rozdelila aj skladbami Georga Fridricha Händla a Edmunda Schueckera.
Otvorenosťou rozprávania a tvorby o svojej orientácii zaujal slovinský hosť Brane Mozetič v druhej časti večera. Preklady jeho diel vyšli v 20 krajinách. Aj on prekladá z francúzštiny. Je riaditeľ Centra pre slovinskú literatúru a významne sa podieľa na jej šírení v zahraničí. Vydal 12 zbierok poézie, knihu poviedok a dva romány. Za zbierku Banality získal v roku 2003 prestížnu cenu Jenkova nagrada. Vydal antológiu európskej homoerotickej poézie Mal by si znovu prísť. Podarilo sa mu do nej zozbierať básne od 76 tvorcov z 29 krajín. Márne však, ako povedal, hľadal na Slovensku.
Po vypočutí ukážok nebolo pochýb o autorovej orientácii. Jeho tvorba je do veľkej miery autobiografická. Svoju orientáciu začal objavovať počas štúdia na parížskej Sorbonne. Pobyt tam mu dal predovšetkým sebavedomie a odvahu otvorene písať. V Slovinsku bol prvý autor, ktorý sa takto k svojej homosexualite priznal. Aj keď pred ním boli viacerí – napríklad už v 30. rokoch Anton Novšak či neskôr do Slovinska presťahovaný český filmový režisér František Čáp.
Slovinskú spoločnosť považuje za netolerantnú. Ako najlepšiu zbraň proti tomu vidí otvorenosť. Aj preto založil edíciu, v ktorej publikujú lesbičky a gayovia. Lesbická literatúra je v Slovinsku rozsiahlejšia a lepšia ako ich mužských pendantov. A k vlastnej tvorbe ešte prezradil, že pred dvadsiatimi rokmi písal prózu, pred desiatimi poéziu a v súčasnosti je to niečo na pomedzí.
Dnes večer – v utorok – sa v Bábkovom divadle v Košiciach po prvý raz stretneme s čisto ženským obsadením autorského čítania. Z Česka príde poetka, prozaička, autorka detskej literatúry Sylva Fischerová a Slovinsko bude zastupovať mladá úspešná autorka románov i príbehov pre deti Nataša Kramberger.
Komentáre
