Róbert Gál, zastupujúci Slovensko a Vlado Žabot zo Slovinska. Hostia šiesteho večera Mesiaca autorského čítania v Košiciach. Na otázku moderátora, či je jeho tvorba čitateľná, odpovedal Vlado Žabot – „Je čitateľná, ale nie pre širokú verejnosť.“ A pravdepodobne by podobnú odpoveď dal aj prvý hosť.
Róbert Gál, Slovák, žijúci od začiatku 90. rokov v Prahe, píše knihy na pomedzí poézie a prózy. Prečítal dve ukážky – z novely Agnómia a z rozpísanej knihy. O prvej sa sám vyjadril ako o experimentálnej, miestami obsesívnej novele, pri písaní ktorej bol chvíľami až v tranze. A s druhým, rozpracovaným dielom, ich spája využívanie fragmentu, aforizmu, prudkých strihov, čo prirovnal k filmovému strihu. Pracuje vlastne na románe, v ktorom každá veta by bola aforizmus.
S týmto útvarom sa po prvýkrát stretol ešte ako dieťa. Jeho mama pracovala v redakcii mládežníckych novín Kamarát a tam ho zaujali – svojím umením jednou vetou napísať múdrosť. Aj keď už v Prahe žije 20 rokov, rozmýšľa a píše po slovensky. A v slovenčine vychádza aj väčšina jeho diel. Nemajú totiž ďaleko k poézii a v takom prípade mnohé vety prekladom strácajú zmysel. Róbert Gál vydal desiatku kníh, okrem už spomínanej Agnómie, ktorá tohto roku vyjde aj v Poľsku, sú to napríklad Nihil sub sole novum, Epigraffiti, Znaky a príznaky, Manipulzácie a ďalšie. Okrem literatúry sa venuje aj hudbe. Istý čas hral spoločne s dvomi Poliakmi a Maďarom v kapele Agnomia Quartet, koncertovali v Poľsku, Maďarsku, v Česku i na Slovensku. Ich hudbu ovplyvnil americký avantgardný skladateľ, multiinštrumenalista John Zorn.
Podobne by sa dal označiť aj hudobný hosť večera – Ján Hrubovčák. Vystriedal niekoľko hudobných nástrojov, ktoré dnes bežne nemožno počuť – od akéhosi hybridu lýry, harfy a kantele cez aulos a citaru po stredovekú nineru.
V druhej časti večera sa predstavil hosť zo Slovinska, Vlado Žabot. V rokoch 2003 až 2007 bol predseda Zväzu slovinských spisovateľov, je iniciátor ceny Kresnik. Napísal osem románov. K najúspešnejším patria Pastorále s ocenením z Prešerenovej nadácie alebo cenou Kresnik pýšiace sa Vlčie noci. V roku 2003 mu vyšiel román Sukub, z ktorého poslucháčom autorského večera prečítal ukážku. Sukubus je ženský démon, ktorý povzbudzuje ľudí k niektorým činom. V konzumnej spoločnosti človek stráca vlastnú identitu, celý život len hrá role, do ktorých ho núti spoločnosť. Až keď odchádza do dôchodku a hľadá novú úlohu v živote, nastupuje Sukubus. A v tejto pozícii je hrdina jeho románu Valent Kosmina.
V súčasnosti má autor rozpracované nové dielo, žánrovo veľmi nezvyčajné – epos. Vlado Žabot je nielen veľký znalec mytológie, ale aj kritik súčasnosti. Účastníci večera sa tiež dozvedeli, v čom vidí jedinečnosť slovinskej kultúry. Ako malý, len dvojmiliónový národ, sú Slovinci obkolesení románskymi, germánskymi či maďarskými vplyvmi. Dochádza k interaktívnemu kontaktu slovinskej, germánskej i románskej architektúry, literatúry, hudby, vlastne všetkých oblastí kultúry. Mnohí vedci vidia jedinečnosť práve v tomto styku všetkých kultúr. A napriek tomu Slovinci ostali sami sebou.
Dnes večer medzi priaznivcov literatúry do košického Bábkového divadla zavítajú česká spisovateľka Radka Denemarková a slovinský hosť Klemen Pisk.
Komentáre
