K stému výročiu všeobecnej teórie relativity
V druhej polovici roka 2016 bude predsedať Rade Európskej únie Slovenská republika. Vlády jednotlivých európskych štátov si na čas svojho predsedníctva v Rade EÚ vyberajú vhodné symboly, ktorými sa chcú prezentovať pred ostatnou Európou. Napríklad Česi si svojho času zvolili za takýto symbol kocku cukru, čím chceli pripomenúť, že kockový cukor je vynález českej proveniencie, pretože kedysi dávnejšie uzrel svetlo sveta v jednom z českých cukrovarov.
Vláda Slovenskej republiky pre túto príležitosť zabezpečila vytvorenie sady špecifických smajlíkov, ktorými hodlá označovať jednotlivé dokumenty Rady Európy vzniknuvšie počas nášho predsedania. Toto predsedníctvo, zhodou okolností, však prebehne v roku, na ktorý pripadá 100. výročie vzniku všeobecnej teórie relativity svetoznámeho fyzika Alberta Einsteina. To je dôvod, prečo som sa iniciatívne rozhodol – ako súkromná osoba – venovať širokej odbornej i laickej verejnosti taký príspevok, v podobe výsledkov vlastnej práce, ktorý bude na dlhú dobu pozitívne spájaný s obdobím slovenského predsedníctva v Rade EÚ, takže sa na toto obdobie len tak ľahko nezabudne.
Môj osobný príspevok, o ktorom je tu reč, má podobu teórie, ktorá podáva súčasný vedecký svetonázor alternatívnym spôsobom. Nazval som ju teóriou kozmodriftu.
Teória kozmodriftu predstavuje pokus o pochopenie fyzikálnej reality, dotknutej Einsteinovými teóriami, z hľadiska „zdravého rozumu“, čo sa doteraz nikomu nepodarilo.
Posledná štvrtina 19. stor. a prvá štvrtina 20. stor. predstavovali búrlivé obdobie z hľadiska prudkého rozvoja vedy a techniky. Pozoruhodným spôsobom o tejto dobe pojednáva dielo Ráno kúzelníkov z pera dvojice autorov Bergier – Pauwels. Bolo to obdobie objavu elektromagnetických vĺn a prirodzenej rádioaktivity, ako aj zrodu ďalších poznatkov. Vznikla prirodzená potreba systematizovať všetky tieto objektívne fakty do ucelených modelov, ktoré mali nanovo vyformovať vedecký svetonázor.
Zároveň to bolo, podľa môjho názoru, obdobie, keď filozofi stratili krok s prudkým rozvojom vedy a stali sa neschopnými dostatočne porozumieť novej situácii. Úlohu tvorby filozofie vedy preto prevzali fyzici, ale títo zas nezvládli umenie filozofov. Tak sa stalo, že svoje hypotézy a ucelené teórie formulovali s vedomím, že musia byť – pre zdravý rozum – nadmieru bláznivé, aby mohli byť dostatočne pravdivé.
Tomuto myšlienkovému trendu podľahol aj Albert Einstein, ktorý v r. 1905 publikoval svoju špeciálnu teóriu relativity a s odstupom rokov, v r. 1916, aj všeobecnú teóriu relativity. Rôzni autori, zaoberajúci sa uvedenou problematikou, konštatujú, že sformulovať podobné teórie mohli vo vtedajšej dobe viacerí vedci. Všetci sa zastavili na hranici tzv. „zdravého rozumu“, jedine Albert Einstein sa rozhodol radikálne vzdať všetkých zaužívaných predstáv a to preslávilo jeho prácu, ktorej výsledky neboli prekonané dodnes.
Albert Einstein so svojimi predchodcami i nasledovníkmi však zaviedli do vedy primnoho zvláštnych pojmov a predstáv, čo nie je v súlade s princípom tzv. Occamovej britvy. Obidve Einsteinove teórie relativity zviedli vedecký svetonázor z optimálnej cesty jeho vývoja.
Naproti tomu ohlasovaná teória kozmodriftu ctí princíp Occamoje britvy. Dovolím si tvrdiť, že svojimi postrehni a prístupom k viacerým zásadným problémom, na ceste historického vývoja vedeckého svetonázoru, prinavracia pokrok vo vedeckom svetonázore na správnu cestu tým, že všetky jej predpoklady a tvrdenia sú názorné a preto prístupné tzv. „zdravému rozumu“. V konečnom dôsledku problematiku relativity, ktorú dodnes mohli úspešne študovať len pokročilí vysokoškolskí študenti a teoretickí vedci, za pomoci komplikovaného matematického aparátu, teraz bez problémov pochopí aj priemerný stredoškolský študent so svojimi znalosťami matematiky.
V súčasnosti sme svedkami, že prenikanie vedy, čoraz bližšie k samotným základom prírody, je neustále komplikovanejšie a experimentálne overovanie vedeckých hypotéz je neustále náročnejšie na materiálne vybavenie laboratórií a teda aj finančne nákladnejšie. A tento proces bude ešte komplikovanejší, ak sa nezmení doterajší stav poznania.
Cestu historického vývoja prírodných vied nepredstavuje široká autostráda, ktorá triumfálne vedie, prinajmenšom počas posledných troch storočí, od jedného impozantného úspechu k ďalšiemu – ako by si to niekto rád predstavoval. Nie, križujú ju aj mnohé chodníky bláznivých úvah a rôzneho nepochopenia, ako sa o tom možno presvedčiť na mnohých konkrétnych príkladoch pri štúdiu dejín vedy.
Michel de Montaigne (1533-1592), skeptický mysliteľ – ale prekvapujúco jasnozrivý – (už) povedal: „So všetkou zodpovednosťou môžem potvrdiť, že existujú dva typy hlúposti. Jedna je negramotná, tá vede predchádza. Druhá je nadutá a povýšenecká, tá prichádza za ňou. Druhý typ hlúposti sama veda plodí a rozvíja, kým ten prvý odstraňuje a zabíja.“
Napokon, aj Albert Einstein sa údajne vyslovil, že: „Nekonečné sú len dve veci – ľudská hlúposť a vesmír. Pritom, v druhom prípade, nie som si celkom istý.“
Pri práci na teórii kozmodriftu som pochopil, že podstatnú časť súčasného vedeckého svetonázoru predstavujú súbory poznatkov (niekedy nie plne pochopených), vytvárajúcich modely špecifických oblastí poznania, ktoré síce možno využiť na správne riešenie mnohých konkrétnych problémov, ale objektívne im nič reálne nezodpovedá. O tom zrejme netušil ani samotný Einstein. Je to síce veľmi prekvapujúci záver, ale môžem toto svoje tvrdenie dokázať.
Osobne očakávam, že teória kozmodriftu predovšetkým podnieti väčší záujem stredoškolských a vysokoškolských študentov o štúdium prírodných vied a že zvýši povedomie širokej laickej verejnosti o vedeckom svetonázore.
Najprv sa však musia potencionálni záujemcovia s teóriou kozmodriftu oboznámiť. Očakávam, že o jej hodnote sa budú chcieť presvedčiť aj oficiálni predstavitelia slovenskej vedy a školstva. Mienim ju prezentovať osobným výkladom a som ochotný vykladať ju na stredných i vysokých školách a všade, kam ma pozvú. Azda by sa takéto akcie mohli uskutočniť aj v rámci zmysluplného využitia času, počas ktorého budú učitelia štrajkovať za dosiahnutie svojich aktuálnych požiadaviek.
František Cudziš
Bližšie informácie poskytnem na e-mailovej adrese cufr@centrum.sk.
Komentáre
