Baletná premiéra má zaujímavú históriu
Už o niekoľko dní bude mať na javisku Historickej budovy Štátneho divadla Košice premiéru slávny balet Arama Chačaturjana Spartakus. Príbeh zo starovekých rímskych čias v inscenácii režiséra a choreografa Kirilla Simonova, ktorý je zároveň aj autorom libreta, uvedie košické divadlo prvý raz vo svojej histórii už v piatok 18. marca 2016 o 19:00 hod.
S hudbou sovietskeho skladateľa arménskeho pôvodu Arama Chačaturjana sa košické divadelné publikum stretne tretí krát. Kým jeho najslávnejší balet čakal na uvedenie až do dnešných dní, už v roku 1951 v choreografii Rudolfa Macharovského uviedlo divadlo Chačaturjanov balet Gajané aj so slávnym Šabľovým tancom. Chačaturjanova hudba znela naposledy v košickom divadle v roku 1990, kedy choreograf Juraj Goga pripravil s baletným súborom predstavenie na hudbu zo suity Maškaráda.
Zaujímavá je aj história vzniku baletu Spartakus. Od chvíle, kedy Nikolaj Volkov začal pracovať na pôvodnom librete až do premiéry v roku 1956 uplynulo viac ako 23 rokov. Samotný Chačaturjan o Spartakovi prvý raz hovoril už v decembri roku 1941, v časoch, kedy sa Rusko a celá východná Európa zmietali v tragickej druhej svetovej vojne. „Spolu s libretistom N. Volkovom a choreografom I. Mojsejevom začíname na základe objednávky Veľkého divadla v Moskve pracovať na balete Spartakus,“ povedal v dobovej tlači podľa špecializovaného portálu belcanto.ru. Postava Spartaka Chačaturjana už dlho priťahovala a túto príťažlivosť umocnili aj ťažké boje proti nemeckým okupantom. “Niektorí boli prekvapení mojim výberom témy, dokonca som bol kritizovaný za to, že idem do hlbín ľudských dejín. Ale zdá sa mi, že téma Spartaka a povstania otrokov v starovekom Ríme má v našich časoch veľký význam… Je dôležité, aby národy vedeli a poznali mená tých, ktorí ešte v začiatkoch ľudskej histórie statočne povstali proti utláčateľom v boji za svoju slobodu a nezávislosť,” hovoril Chačaturjan už v roku 1941. K dokončeniu baletu sa napokon vrátil až v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Možno aj pod vplyvom návštevy Ríma v roku 1950. Je možné, že ho k tomu svojim spôsobom nakopla návšteva Ríma. Nad hudbou pracoval ešte ďalších tri a pol roka a partitúru dokončil vo februári 1954. Balet Spartakus mal potom svoju celosvetovú premiéru o takmer celé ďalšie dva roky, 27. decembra 1956.
Odvtedy sa Spartakus s veľkým úspechom hráva na divadelných scénach po celom svete. Kým v Rusku prevažne v pôvodnej verzii podľa libreta N. Volkova, vo svete vznikajú rôzne autorské verzie tohto diela. Inak tomu nie je ani v prípade košickej premiéry, kde svoj vlastný pohľad na tému ponúkne Kirill Simonov. Inscenácia bude aj košickým debutom Pavla Juráša, autora scény a kostýmov.
Svjatoslav Dohovič
Komentáre
