V bežnom živote sa často stretávame so situáciami, pri ktorých sa od nás požadujú nielen naše osobné údaje, ale dokonca aj kópie našich osobných dokladov, najčastejšie občianskeho preukazu. Či už ide o kúpu a predaj nejakého výrobku, o absolvovanie predvádzacej jazdy, o využitie vernostných služieb a podobne. Napriek skutočnosti, že v podmienkach Slovenskej republiky je od roku 2002 účinný Zákon o ochrane osobných údajov, pomerne veľká časť občanov o jeho existencii ani len netuší. Ba čo viac, so svojimi osobnými údajmi disponujeme bez rozmyslu – od zadávania údajov cez internet až po poskytovanie svojho občianskeho preukazu na kopírovanie subjektom, ktoré tieto údaje vôbec nepotrebujú. Svoju chybu a naivnosť si uvedomíme až vo chvíli, keď nám doručia zásielku od nebankovej inštitúcie za splácanie pôžičky, o ktorú sme osobne nikdy nežiadali, alebo keď nám denne príde množstvo nevyžiadaných emailových ponúk.
„Je dôležité uvedomiť si, že občiansky preukaz je jediný doklad, ktorý obsahuje všetky naše osobné údaje od mena, priezviska, bydliska, dátumu narodenia, rodného čísla, fotografie až po jeho samotné číslo,“ hovorí PhDr. Jana Géciová, spracovateľka bezpečnostných projektov na ochranu osobných údajov. „Počas svojej niekoľkoročnej praxe som sa stretla s množstvom prípadov, kedy subjekty požadovali osobné údaje a doklady od fyzických osôb nad rámec účelu, pre ktorý malo dochádzať k spracúvaniu. Napríklad pri organizovaní športových alebo spotrebiteľských súťaží, predvádzacích jázd, nákupe zájazdov, automobilov a podobne. V prvom rade si musíme uvedomiť, či to, čo od nás subjekt vyžaduje, je naozaj nutné. Často sa stačí len trošku zamyslieť a položiť si jednoduchú otázku. Ak si nie ste istý, neváhajte sa opýtať: Potrebujete kópiu môjho občianskeho preukazu pri podpise napr. kúpno-predajnej zmluvy? Z akého dôvodu? Potrebujete moje telefónne číslo pri žiadosti o vydanie vernostnej karty? Prečo? A žiadajte si konkrétne vysvetlenie. Je paradoxné, že tí, ktorí k spracúvaniu osobných údajov pristupujú laxne vetou: ´Mne sa to nemôže stať.´ alebo: ´Načo sú komu moje údaje?´ sa neskôr sami stanú terčom ich zneužitia.“
Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že na každé oprávnené spracúvanie osobných údajov musí byť buď právny základ v podobe zákona (napríklad zákon o bankách), zmluvný vzťah (napríklad pracovná zmluva) alebo písomne vyjadrený súhlas fyzickej osoby s ich spracúvaním (napríklad pri kopírovaní osobných dokladov).
„Veľmi veľký pozor si treba dávať aj na poskytovanie svojich osobných údajov cez telefón. Ak vám niekto zavolá, ponúkne vám ´supervýhodnú´ službu, tovar, alebo sa vám predstaví ako zamestnanec nejakého štátneho orgánu a následne od vás cez telefón bude vyžadovať vaše citlivé osobné údaje (rodné číslo, údaje z občianskeho preukazu, cestovného pasu), nenechajte sa nachytať. Aj napriek tomu, že mnoho ľudí nemá podrobnejšie informácie o zákone o ochrane osobných údajov, niekedy stačí len jednoducho sa zamyslieť a neuveriť komukoľvek, pretože má pekný hlas, či úsmev.“ upozorňuje Géciová.
Nebojme sa pýtať a informovať o tom, ako sú a budú naše osobné údaje spracovávané, pretože ako sa hovorí „prevencia je najlepší recept“.
Ďalšie informácie a kontakt:
PhDr. Jana Géciová, školiteľka, spracovateľka bezpečnostných projektov na ochranu osobných údajov, audítorka informačnej bezpečnosti podľa normy ISO/IEC 27001:2005
Košice Mobil: 0903/608 164 e–mail: geciova.jana@gmail.com
Komentáre
