Rozvoj a kvalita života na lokálnej úrovni sú stále výraznejšie ovplyvňované globálnymi problémami, ktoré majú priame dopady na ekonomické, sociálne a životné prostredie na miestnej úrovni. Jedným z najzávažnejších je globálna zmena klímy. Jej dopady pociťujeme aj na Slovensku. Napríklad po roku 1993 sa zvýšil počet dní s intenzívnymi zrážkami, vedúcimi aj k záplavám a od roku 1989 sa častejšie ako predtým vyskytovalo lokálne, alebo celoplošné sucho. Klimatologické scenáre zaoberajúce sa vývojom zmeny klímy do konca storočia uvádzajú, že v teplej časti roka sa predĺžia a častejšie vyskytnú obdobia sucha, predovšetkým na juhu Slovenska. Do roku 2050 sa výskyt vĺn horúčav pravdepodobne zvýši až 4 násobne, trvanie sa predĺži min. o 3 dni, teplotné maximá budú častejšie atakovať hranicu 40 °C. Častejšie sa budú vyskytovať intenzívne zrážky, vysoké úhrny zrážok opakujúce sa menej ako raz za 50 rokov budú o 25 – 50 % intenzívnejšie ako v predchádzajúcich dekádach. Podľa SHMÚ by v SR v prípade nerealizácie opatrení pre prispôsobenie sa zmene klímy mohlo byť v roku 2050 ohrozených 145 000 – 290 000 pracovných miest a potenciálne by došlo k poklesu HDP o 14 – 27,5 mld. EUR. Závažné dopady a riziká predstavujú aj ďalšie globálne problémy ako napríklad výkyvy cien surovín, predovšetkým energetických, ekonomická kríza a pod.
Z uvedených dôvodov je jedným z prvkov moderného spravovania rozvoja miest a regiónov aj rozvíjanie ich odolnosti voči negatívnym externým, globálnym problémom a naopak snaha využiť ich ako impulzy pre inovácie v rozvoji. Plánovanie rozvoja na miestnej úrovni, spravovania územia samosprávami napríklad potrebuje zahrnúť aktuálne odborné poznatky o zmene klímy, reagovaní na jej dopady, ako aj ďalšie globálne riziká. Môžu sa tak, často bezplatne, zmierniť škody na majetkoch, zdraví obyvateľov, socio – ekonomickom prostredí. Žiaľ zohľadnenie zmeny klímy prípadne ďalších vážnych globálnych problémov v spravovaní rozvoja miest, regiónov stále nie je realitou v činnosti samospráv na Slovensku napriek tomu, že môže významne napomôcť pri zmierňovaní ekonomických, sociálnych, a environmentálnych škôd či priniesť nové podnety pre rozvoj. K príčinám patrí aj nedostatok vedomostí, pozitívnych príkladov a to bola pohnútka Karpatského rozvojového inštitútu zrealizovať seminár na uvedenú tému.
Karpatský rozvojový inštitút, ako jeden z prvých subjektov, ktorý sa predmetnými témami systematicky zaoberá, usporiadal 28. januára 2015 v Košiciach seminár s názvom „Rozhodovanie na miestnej úrovni v súvislosti s dopadmi globálnych problémov so zameraním na zmenu klímy“. Cieľom seminára bolo poskytnúť tým, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní na lokálnej úrovni aktuálne informácie o vybraných globálnych problémoch so zameraním na zmenu klímy a prezentovať dobré príklady praxe, ktoré dopady predmetných problémov zmierňujú.
Na seminári informoval o dopadoch zmeny klímy klimatológ RNDr. Pavel Šťastný zo SHMÚ, o ďalších globálnych problémoch vplývajúcich na lokálnu úroveň prednášal MUDr. Juraj Mesík pôsobiaci na Univerzite Palackého v Olomouci. Ekonomické prínosy adaptácie sa mesta na zmenu klímy prezentoval Jeppe Tolstrup z Mestského úradu v Kodani. Ing. Zuzana Záborská z Karpatského rozvojového inštitútu (KRI) sa v prezentácii zaoberala rozhodovaním a plánovaním samospráv v SR vo svetle zmeny klímy, ktoré môžu často bez nároku na investície chrániť mesto, región pred negatívnymi jej vplyvmi, respektíve môžu alokáciu prostriedkov optimalizovať. Ako využiť potrebu znižovať emisie skleníkových plynov, adaptovať sa na zmenu klímy ako aj výkyvy cien energetických surovín v prospech socio – ekonomického rozvoja demonštroval na príklady vytváranie energetickej autonómie v regióne Poľana Juraj Zamkovský z Priateľov Zeme – CEPA. Aktuálne informácie o procesoch adaptácie na zmenu klímy z Bratislavy a ukrajinského regiónu Rakhiv prezentovali Ing. Zuzana Hudeková PhD. z Mestského úradu v Bratislave a Leysa Loyko z organizácie Forza. Seminár ukončil Ing. Ladislav Hegyi z KRI prezentáciou stratégií adaptácie na zmenu klímy mestskej časti Košice – západ a maďarskom Miškovci, ktoré patria medzi prvé v strednej Európe.
Viac informácií:
Ing. Ladislav Hegyi, tel. 0903 628 503, hegyi@kri.sk
Projekt „LOC-CLIM-ACT: Aktivity na lokálnej úrovni v súvislosti s dopadmi klimatickej zmeny“ je implementovaný v rámci programu cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko-Slovensko-Rumunsko-Ukrajina 2007-2013 (www.huskroua-cbc.net) a je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom Nástroja európskeho susedstva a partnerstva /ENPI/.
Globálnym cieľom programu je zintenzívniť a prehĺbiť spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného, sociálneho, environmentálneho a ekonomického rozvoja medzi regiónmi Ukrajiny (Zakarpatská, Ivano-Frankivská a Černivetská oblasť) a oprávnenými a pridruženým územiami Maďarska, Rumunska a Slovenska.
Európska únia pozostáva z 28 štátov, ktoré sa rozhodli postupne prepájať svoje vedomosti, zdroje a osudy. Spoločne, počas 50 ročného obdobia rozširovania, vybudovali zónu stability, tolerancie a individuálnej slobody. Európska únia sa zaviazala, zdieľať jej úspechy a hodnoty s krajinami a ľuďmi za jej hranicou.
Európska komisia je jej výkonným orgánom.
Karpatský rozvojový inštitút, Floriánska 17, Košice www.kri.sk kri@kri.sk
Komentáre
baju muslimah
25. mája 2015 at 16:31
I do consider all the ideas you’ve introduced on your post.
They’re really convincing and can definitely work.
Still, the posts are very short for newbies. May just you please
extend them a little from subsequent time? Thanks for the post.