Viaceré mimovládne organizácie (MVO) v uplynulých dňoch vyjadrili zásadné pripomienky k návrhu Národnej stratégie rodovej rovnosti a návrhu Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014-2019. Svoje výhrady a podnety prezentovali na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila v stredu 22. októbra 2014 v Dome novinárov v Bratislave (zoznam relátorov je uvedený v závere tlačovej správy).
Zastúpené MVO získali spolu k dnešnému dňu pre pripomienky k návrhom oboch dokumentov podporu tisícov občanov. Napriek preukázateľnej hromadnej podpore verejnosti ani jedna z uvedených MVO nebola prizvaná k rozporovému konaniu, čo zástupcovia týchto organizácií a zároveň organizátori tlačovej konferencie považujú za nerešpektovanie komplexného názorového spektra zo strany zodpovedných vládnych inštitúcií, zaoberajúcich sa koncipovaním Stratégie a Akčného plánu. MVO svojou členskou základňou zastupujú značnú časť obyvateľstva SR a motívom ich angažovanosti v tomto smere je predovšetkým zodpovednosť voči verejnosti. Vzhľadom na to, že počet predložených podpisov zo strany MVO v prípravnej fáze prekročil požadovanú hranicu 500, došlo nezohľadnením pripomienok tiež k porušeniu legislatívnych pravidiel vlády.
Organizátori tlačovej konferencie nijako nespochybňujú princíp rovnakého zaobchádzania so ženami aj mužmi, poukazujúc na to, že tento princíp je zakotvený aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach“ (čl. 1). Zároveň však majú k obom dokumentom závažné výhrady. Stratégia rodovej rovnosti (ďalej Stratégia) podľa nich nevyjadruje skutočnú potrebu širokého spektra žien, predovšetkým požiadavky matiek; zameriava sa na ženu iba z pohľadu jej zamestnanosti a výrobnej sily. Zároveň koncepcia málo zohľadňuje rodinu ako samostatnú ekonomickú jednotku. Ako uviedla Mária Raučinová, „Stratégia vychádza zo stavu „rodovej nerovnosti“ v jednotlivých profesiách, pričom nezohľadňuje prirodzený výber profesií podľa pohlaví, ale usiluje sa umelo vyrovnať zastúpenie mužov a žien vo všetkých oblastiach.“ Stanislav Trnovec z Klubu mnohodetných rodín upozorňuje na zavádzajúce spojenie významu anglických výrazov „gender equality“ a „gender equity“ do jednotného pojmu rodová rovnosť, pričom nerozlišuje ich špecifický význam. „Materiál stráca takýmito nepresnosťami zbytočne na kvalite a stáva sa ideologickým materiálom. U verejnosti sa táto problematika často vníma ako debata o rovnosti v zmysle diskriminácie LGBTI osôb namiesto skutočnej podstaty, ktorou je rovnosť mužov a žien,“ dodáva S. Trnovec.
Akčný plán rodovej rovnosti na najbližších 5 rokov sa podľa zástupcov MVO svojím obsahom otvára možnosti zneužitia na vzdelávanie v rodovej ideológii, najmä potláčaním prirodzených osobitných darov mužov a žien. „Rovnako aj Stratégia úplne opomína, že existujú prirodzené rozdiely v preferenciách mužov a žien, ktoré by mal štát rešpektovať a nie sa ich snažiť umelo meniť,“ konštatuje Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. Snahu modifikovať učebné osnovy v tejto súvislosti považujú zástupcovia MVO za nekoncepčnú. Veronika Remišová, zastupujúca na tlačovej konferencii Spoločenstvo Ladislava Hanusa uviedla, že vzdelávanie o rodovej rovnosti nie je riešením, ako odstrániť rozdiely v orientácii žien a mužov na jednotlivé typy štúdia: „Podobné pokusy, vrátane rôznych a veľmi nákladných kampaní sme tu už mali, ale s malým alebo nulovým výsledkom. A pokiaľ ide o snahu motivovať vysoké školy, aby akreditovali študijné odbory a programy zamerané na rodovú rovnosť, je to zásah do autonómie pri tvorbe študijných programov garantovanej zo zákona. Navyše, takéto odbory budú produkovať len ďalších uchádzačov o podporu v nezamestnanosti, prípadne rozširovať rady úradníkov štátnej správy.“
Ďalšia zásadná pripomienka MVO hovorí, že Akčný plán rodovej rovnosti je koncipovaný prednostne so zreteľom na financovanie výskumu, vzdelávania lektorov, prípravu učebníc a kampaní týkajúcich sa rodovej rovnosti namiesto konkrétnej pomoci ženám s nízkymi starobnými dôchodkami, pomoci rodinným opatrovateľom a matkám starajúcim sa o deti. Oba dokumenty stavajú svojimi ideologickými pojmami a cieľmi mnohé aktívne organizácie mimo možnosti uchádzať sa o podporu projektov v prospech života žien a mužov našej spoločnosti. Problematická je aj oblasť reprodukčných práv žien, ktoré presadzuje Stratégia rodovej rovnosti. U odbornej verejnosti nie je dosiahnutý konsenzus v problematike hormonálnej antikoncepcie a umelého oplodnenia, zavedenia potratovej tabletky a už vôbec nie v obmedzení výhrady vo svedomí zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych zariadení. Snahu riešiť tieto problémy mimo odbornej diskusie a bez zainteresovania zúčastnených strán v rámci Stratégie rodovej rovnosti považujú relátori za nekorektné a presahujúce kompetencie daného dokumentu.
Organizátori tlačovej konferencie považujú tému rovnosti medzi ženami a mužmi za dôležitú, presadzovať ju ako prioritu pre 6-mesačné predsedníctvo Európskej únie však považujú za krátkozraké rozhodnutie vzhľadom na to, že „na Slovensku existuje mnoho dôležitejších tém a problémov, ktoré by v rámci predsedníctva mali byť ponúknuté a riešené.“ Zodpovedné štátne orgány vyzývajú k prepracovaniu oboch dokumentov so zohľadnením zásadných pripomienok MVO, deklarovaných na dnešnej tlačovej konferencii.
Zoznam relátorov TK:
Mária Raučinová (Fórum života, Katolícke hnutie žien)
Renáta Ocilková (Fórum kresťanských inštitúcií)
Veronika Remišová (Spoločenstvo Ladislava Hanusa)
Patrik Daniška (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku)
Anton Chromík (Aliancia za rodinu)
Stanislav Trnovec (Klub mnohodetných rodín)
Bratislava, 22. 10. 2014
Komentáre
