Jiří Kovanda (1953) patrí k najvýznamnejším žijúcim českým umelcom súčasnosti, ktorý úspešne sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne (účasť na projektoch v Tate Modern Gallery v Londýne, na Documente XII v Kasseli, výstave Body and the East, zastúpený je v zbierkach Centre Pompidou Paríž, Tate Modern Gallery Londýn, MUMOK Viedeň a pod.).
Od 70. rokov minulého storočia rozvíja svoju tvorivú činnosť v oblasti akčného umenia, následne maľby kresby, objektov a inštalácií na pozadí konceptuálnych a minimalistických, či postmoderných východísk. Hoci používal rôzne prístupy a médiá, základom jeho uvažovania zostáva intimita, elementárne gesto, vytváranie „nenápadných“ situácií či intervencií do priestoru: osobného aj verejného – či už ide o bytové inštalácie či oficiálne prezentácie v galériách. Nakoniec vytvára až hraničné situácie s istou dávkou irónie, zneistením a potrebným odstupom, nakoľko tu ide ešte o umenie alebo je to už za jeho hranicou.
Dôležitým momentom jeho práce v priebehu rokov je používanie drobných predmetov, použitých aj odhodených vecí a materiálov (previazanie šnúrkou, drevené škatuľky, pribitá koža, vetvičky, milimetrový či pokrčený papier, zápalková škatuľka, soľ, „veža“ z kociek cukru a pod.).
Výstava predstaví aj výber z jeho akcií. Známe sú jeho performance, napr. sedím a „čakám kým niekto zavolá“ z roku 1976 cez prelepenie malíčka a pramienka vlasov vo výťahu a neustáleho vozenia sa s hosťami (Bratislava 2002) až po kultové Bozkávanie sa cez sklo z londýnskej Tate Modern Gallery v roku 2007.
„V košickej Kunsthalle/Hale umenia sa sústreďujeme hlavne na dokumentovanie akcií, ktoré boli realizované na medzinárodnej scéne po roku 2000. Výstava pod názvom Tri člny plávajú pospolu sa zameriava predovšetkým na tri posledné dekády jeho tvorby – od 80. rokov minulého storočia po súčasnosť a predstavuje tri hlavné oblasti jeho tvorby: početné akcie, plošné techniky (kresby, koláže, maľby) a práce v 3D (objekty, intervencie a inštalácie). Ide o prvú retrospektívnu výstavu Jiřího Kovandu na Slovensku vôbec. Potrvá od 18. septembra do 16. novembra,“ uviedol kurátor Vladimír Beskid.
JIŘÍ KOVANDA
K najznámejším konceptuálnym umelcom súčasnosti najmä v zahraničí patrí Jiří Kovanda (1953), ktorý už v 70. rokoch minulého storočia bez znalosti zahraničného kontextu začal so svojimi akciami vo verejnom priestore za účasti malej skupiny divákov.
Jeho práca vychádza z jeho osobného vzťahu k umeniu. Tvorí spontánne na základe nájdených materiálov a reaguje na konkrétne situácie. Jeho inštalácie, objekty a od 80. rokov aj maľby a kresby parafrázujú formálne postupy avantgardy a často ironicky polemizujú s navyknutými stereotypmi umeleckého sveta.
Rodák z Prahy sa k výtvarnému umeniu dostal v 15 rokoch. V polovici 70. rokov navštívil Poľsko, kde sa zoznámil s konceptuálnymi umelcami a vďaka nim potom aj s českými konceptualistami Petrom Štemberom, Karlom Millerom a Jánom Mlčochom.
Podobne ako ostatní českí konceptuálni umelci i J. Kovanda začína od začiatku 80. rokov svoju konceptuálnu tvorbu obmedzovať. Na rozdiel od svojich druhov, ktorí sa sťahujú z umeleckej scény, on začína znovu maľovať ovplyvnený nástupom postmoderny. Z obdobia 1980 – 1985 pochádza množstvo obrazov maľovaných akrylom väčšinou na formát A2. Dôležitá bola pre umelca výstava v pražskom klube Futurum v roku 1984, kde číta pateticko-ironický text o svojej tvorbe. Označuje sa za nedeľného maliara, čo vyjadruje istú mieru oslobodenia od rehole maľby. V ďalších maliarskych dielach využíva svoje inštalačné skúsenosti a vkladá do maľby rôzne materiály.
Okolo roku 1990 začína pre Kovandu obdobie inštalácií, využívajúcich všedné nenápadné veci, v ktorých umelec robí rovnako nenápadné zásahy. Jeho tvorba je pozoruhodná a zaujímavá. Dôraz kladie viac na obsah ako formu. Jeho maľby nie sú prakticky čisto maliarske. Kombinuje viac médií a najčastejšie pracuje s kolážami. Zaujíma sa o všetky námety, pocity, vzťahy a predmety, ktorým dáva pomocou jemnej manipulácie nový rozmer.
V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na dvoch umeleckých školách: AMU Praha a Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem.
Komentáre
