Vecná kritika nemôže byť dôvodom na trestné stíhanie. Ako však ochrániť právo jednotlivca či skupiny pred neoprávneným zásahom, respektíve existujú hranice, ktoré by nemali byť novinárskou praxou prekračované? I takto sa dá v stručnosti vyhodnotiť situácia, ktorá vznikla po podaní trojice trestných oznámení na komentátorov Mariána Leška, Michala Havrana ml. a Tomáša Hudáka. Ďalšie z útokov na slobodu slova, ktoré sú verejnosťou citlivo vnímané však môžeme takisto chápať ako pokračujúci konflikt medzi predstaviteľmi politických strán a tými, ktorí o nich píšu, či sa na ich adresu vyjadrujú. V právnej praxi totiž existujú i ďalšie spôsoby ako predmetné spory riešiť, či im predchádzať. Či boli tieto využité, respektíve sa im venovala dostatočná pozornosť, by malo byť predmetom práce orgánov činných v trestnom konaní. Vo vyspelej spoločnosti totiž neexistuje priestor pre zastrašovanie, ktorým určité povolania a ich reprezentanti v posledných mesiacoch čelia. Ako krajina musíme zaistiť fungujúce mechanizmy, v rámci ktorých je možné svoju prácu vykonávať čestne, zodpovedne, profesionálne a bez akýchkoľvek zásahov smerujúcim k potlačeniu práva na vyjadrenie sa či dokonca cenzúre.
Komentáre
