Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ÚS SR) začína spravidla na návrh. Výnimkou je len konanie podľa čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky[1] (ďalej len „ústava“), ktoré ústavný súd začína bez návrhu (ex offo). [1] Konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti prijatého podľa čl. 86 písm. i) s ústavou.
Ústava v čl. 130 ods. 1 taxatívne určuje základný okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Článok 130 ods. 2 rozširuje okruh subjektov nad ústavou všeobecne vymedzený rámec a ponecháva na osobitný zákon, aby ten vo svojich ustanoveniach určil ďalšie subjekty disponujúce právom podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Platí pritom pravidlo, že každý z oprávnených subjektov môže iniciovať len taký typ konania, v ktorom môže podľa normatívnej právnej úpravy vystupovať v pozícii navrhovateľa.
Z celkového počtu 1 332 podaní (návrhov a sťažností) doručených ústavnému súdu v I. polroku 2018 bolo/boli:
- 1 294 podaní fyzických osôb a právnických osôb,
- 4 podania súdov,
- 3 podania poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
- 2 podania vlády Slovenskej republiky,
- 1 podanie prezidenta Slovenskej republiky,
- 1 podanie generálneho prokurátora,
- 1 podanie verejnej ochrankyne práv,
- 26 podaní sudcov ústavného súdu na vydanie procesných rozhodnutí (námietky predpojatosti, spojenie konaní, návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov).
Najpočetnejšiu skupinu podaní doručených ústavnému súdu tvoria sťažnosti fyzických a právnických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich práv alebo slobôd v zmysle čl. 127 ústavy, o čom svedčí 1 021 podaní fyzických osôb a 273 podaní právnických osôb.
Z celkového počtu 273 podaní právnických osôb doručených ústavnému súdu v I. polroku 2018 bolo/boli:
- 223 podaní obchodných spoločností, z toho:
– 162 podaní spoločností s ručením obmedzeným,
– 60 podaní akciových spoločností,
– 1 podanie komanditnej spoločnosti,
- 9 podaní obcí,
- 4 podania občianskych združení,
- 37 podaní iných subjektov (cirkvi, školy, spoločenstvá, príspevkové organizácie, asociácie a iné).
„Z uvedených štatistických údajov jednoznačne vyplýva, že prevažná časť rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa týka ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. Jedným z kľúčových problémov slovenskej justície sú prieťahy v súdnom konaní. Rýchlosť rozhodovania a stabilita súdnych rozhodnutí sú nevyhnutnými predpokladmi posilnenia dôvery v slovenské súdnictvo.
Miera dôveryhodnosti v justíciu odzrkadľuje predovšetkým vzťah fyzických osôb k súdom, pričom práve fyzické osoby sú subjektom najčastejšie vystupujúcim v konaniach nie len pred ústavným súdom, ale aj pred všeobecnými súdmi. Práve preto je potrebné ku každému jednotlivému prípadu pristupovať s maximálnou zodpovednosťou, odbornou starostlivosťou a individuálne, zohľadňujúc špecifickosť každého konania.
Nemenej dôležitý je aj postoj právnických osôb k slovenskému súdnictvu. Právna istota a vymožiteľnosť práva sú základnými predpokladmi na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia. Bez rýchleho, spravodlivého a efektívneho súdnictva každá spoločnosť prichádza o množstvo príležitostí, ktoré jej tieto subjekty môžu ponúknuť.“, uvádza predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Viac informácií Vám môže poskytnúť JUDr. Tomáš Senaj, Odbor tlačový a informačný, Kancelária Ústavného súdu SR
telefón: 055/7207 239, mobil: +421 905 404 222, e-mail: tomas.senaj@ustavnysud.sk
Komentáre
