Východoslovenské múzeum v roku 2022 oslávilo 150. výročie svojho vzniku dôstojnou prezentáciou svojej existencie množstvom rôznych pripomienkových podujatí, okrem iného aj samostatnou výstavou a novou modernou expozíciou. V roku 2023 chceme nadviazať na jubilejný rok, a to pripomienkou 120. výročia uvedenia do prevádzky účelovej budovy múzea, ktorá na území Slovenska bola vôbec prvou takouto stavbou. Hoc sa časom menili vnútorné dispozície a usporiadanie priestoru, jej múzejné poslanie ostávalo nemenné. Cez múry tejto budovy za 120 rokov prešlo množstvo návštevníkov, ktorým sa generácie múzejníkov snažili sprostredkovať to najlepšie z výsledkov svojej odbornej práce. Pôsobili tu osobnosti, ktoré v svojej dobe predstavovali hybnú silu košického kultúrneho života, zanechajúc svoju výraznú stopu v slovenskom múzejníctve. Všetky tieto faktory spôsobili, že historická účelová budova Východoslovenského múzea v Košiciach dodnes vyžaruje jedinečnú atmosféru, odrážajúcu úsilie košických múzejníkov napĺňajúcich svoje najdôležitejšie poslanie: zbierať, ochraňovať, uchovávať a prezentovať historické, kultúrne a prírodné dedičstvo nášho regiónu.
S návrhom postaviť novú samostatnú múzejnú budovu vystúpil na valnom zhromaždení Hornouhorského muzeálneho spolku v roku 1888 čestný predseda spolku, biskup Košickej diecézy a mecén, Žigmund Bubics. Finančné prostriedky pre výstavbu novej budovy sa spolok snažil získať z rôznych zdrojov, najmä rôznymi podujatiami a zbierkami. Dňa 28. septembra 1892 na zasadnutí magistrátu mesta Košice padlo rozhodnutie vystavať túto budovu na Námestí Františka Jozefa. Výstavba sa zrealizovala v rokoch 1898 – 1900 podľa plánov bratov Jakabovcov. Z budovy hostinca u Zlatej hviezdy, ktorú spolok provizórne užíval od svojho vzniku takmer 30 rokov, boli presťahované posledné kusy zbierkových predmetov do novej budovy dňa 21. septembra 1901. Jozef Mihalik, od roku 1903 prvý profesionálny riaditeľ Košického múzea, pracoval na katalogizácii zbierkových predmetov od 4. septembra 1901. Z tejto práce vzišiel prvý tlačený katalóg múzea, ktorý bol vydaný pri príležitosti slávnostného sprístupnenia novej expozície v priestoroch historickej účelovej budovy, ktoré sa uskutočnilo 21. júna 1903. Katalóg predstavujúci 5 725 zbierkových predmetov z prvej expozície dodnes tvorí dôležitú pomôcku pre odborných pracovníkov múzea.
Pre zaujímavosť treba podotknúť, že múzejníkom sa nepáčili niektoré detaily budovy a ešte v roku 1901 chceli vymeniť kameninové plastiky na fasáde budovy. Podľa predsedníctva spolku mytologické postavy gréckeho hrdinu Persea a starorímskeho boha ohňa a ochrancu pred požiarmi Vulkána sa nehodia ku košickému múzeu. Chceli ich nahradiť postavami kráľov Ľudovíta Veľkého a Mateja Korvína. Spokojní neboli ani s nápismi na fasáde budovy – építészet, szobrászat, festészet, régészet – v preklade architektúra, sochárstvo, maliarstvo, archeológia. Zmeny sa im však nepodarilo presadiť a pôvodné plastiky spolu s nápismi zdobia fasádu budovy dodnes.
Suterén budovy slúžil pôvodne ako pivnice a skladovací priestor. Na prízemí bola verejnosti prístupná knižnica, kancelária riaditeľa a výstavné priestory, ktoré boli aj na poschodí budovy. Dve miestnosti na poschodí, opatrené stropnými svetlíkmi, boli určené pre galériu a inštaláciu darov mecénov múzea. Steny múzejných sál boli vymaľované zelenkastými omietkami a strop pásom svetlých okrových ornamentov. Pre zaujímavosť možno poznamenať, že túto maľovku, možno dnes ako ukážku vidieť v strednej sále na prvom poschodí budovy.
Prvá expozícia – Historická budova VSM
V rokoch 1919 – 1938 pôsobil a sídlil v účelovej budove múzea, ktoré bolo premenované na Štátne východoslovenské múzeum, Dr. Josef Polák, ktorý bol jednou z najvýraznejších osobností košického medzivojnového kultúrneho života. Aj vďaka nemu bola v priestoroch HÚB dňa 1. mája 1921 otvorená kresliarska a grafická škola, ktorú viedol Eugen Krón. Josef Polák sa okrem iného pričinil aj o to, že v auguste 1928 bol do záhrady budovy prevezený a nanovo inštalovaný drevený kostolík z Kožuchoviec. Ďalšie významnejšie zmeny využitia a vnútorného usporiadania budovy nastali až v povojnovom období. Dňa 17. januára 1970 bola v suteréne budovy, v špeciálne upravenom priestore trezoru otvorená expozícia Košického zlatého pokladu. A po rekonštrukcii a priestorovej adaptácii sa v roku 1975 presunulo sídlo vedenia a administratívy múzea do budovy Župného domu. Historická účelová budova tak načas slúžila výhradne expozičným účelom. Dňa 27. mája 1981 tu bola sprístupnená rozsiahla expozícia dejín východného Slovenska s názvom ,,Ľud tvorca trvalých hodnôt“ a dňa 19. januára 1983 zlatnícka expozícia. V roku 2005 prebehla reinštalácia Košického zlatého pokladu. Budova sa v rokoch 2008-2013 dočkala komplexnej rekonštrukcie vďaka realizácii Regionálneho operačného programu pre Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. V rámci renovácie strechy došlo aj k novému využitiu podkrovných priestorov. V podkroví bol vstavaný mezonet, v ktorom vznikli nové výstavné, depozitné a kancelárske priestory aj netradičný výstavný priestor so sklenenou podlahou. Pribudol výťah a bezbariérový vstup. Podstatným stavebným zásahom a architektonickým prvkom bolo vloženie nového schodiska do podkrovia. Vznikol zaujímavý kontrast starého a nového. Na klasické dvojramenné neorenesančné schodisko z prelomu 19. a 20. storočia tak nadväzuje súčasné moderné dvojramenné schodisko vytvorené z transparentných materiálov 21. storočia. Od roku 2013 nastáva nová epocha dominanty mesta Košice po jej rekonštrukcii a v priestoroch Historickej účelovej budovy opätovne sídli aj riaditeľ múzea a administratíva inštitúcie.
Mgr. Katarína Ščerbanovská, múzejná pedagogička
propagačné oddelenie | +421 917 965 016
VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM V KOŠICIACH
Námestie Maratónu mieru 2 | 040 01 Košice
www.vsmuzeum.sk
Komentáre
