Inscenácia Ivanov uzatvára čechovovský oblúk v režijnej spolupráci Svetozára Sprušanského s činoherným kolektívom Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove. Vyjadril sa tak dnes hosťujúci režisér, keď na tlačovej besede informovali zainteresovaní o stave prípravy a o umelecko-tvorivých ambíciách. Premiéru predstavenia ako prvú v tomto kalendárnom roku chystajú na piatok 17. decembra 2023 na domovskej hlavnej scéne.
Súčasný šéfdramaturg Divadla Andreja Bagara v Nitre S. Sprušanský začal spoluprácu s DAD v roku 2005, keď pripravil inscenáciu Ujo Váňa práve od Antona Pavloviča Čechova, od ktorého je aj dramatický text Ivanov, premiérovaný v Rusku v roku 1887. Inscenácia Ujo Váňa získala päť nominácií na divadelné ocenenie Dosky a to v najdôležitejších kategóriách. Odvtedy S. Sprušanský pripravil v spolupráci s DAD ďalšie predstavenia, Ivanov je v poradí jedenástym spoločným dielom.
„Celú predstavu o tejto inscenácii som nosil v hlave možno štyri-päť rokov a čakal som kedy zostarne Libezňuk,“ poznamenal hosťujúci režisér s úsmevom. Ivanov je v jeho poňatí muž, ktorý je na sklonku svojej určitej životnej etapy, keď sa jeho aktívny život rozpadáva. A práve dnes 62-ročný herecký protagonista súboru DAD Jevgenij Libezňuk sa mu zdal ako veľmi vhodný pre stvárnenie tejto postavy. Čechov v Ivanovovi vytvoril nový typ dramatického hrdinu, človeka medzi obyčajnými ľuďmi v spoločnosti s meštiacko-pokryteckým zrkadlením. Ivanov si často kladie otázku „Som to ešte ja?“. A práve J. Libezňuk na margo takéhoto traktovania postavy poznamenal, že ak väčšinu životnej cesty má Ivanov už za sebou, tak či sa má sa s tým uspokojiť. „Tento posun v živote človeka bol z hereckého hľadiska pre mňa veľmi zaujímavý,“ dodal. Tiež si s úsmevom spomenul, že keď stvárňoval hlavnú postavu v Ujovi Váňovi, tak „mal som ešte štrnásť rokov do šesťdesiatky“, preto aj v novej hre mu otázka o tom, či je to ešte on, znie príznakovo.
S. Sprušanský naznačil, že v Čechovovi aj v tomto prípade našiel dosť komediálnych prvkov, takže „Čechov nie je iba vážny“ a k režijnej interpretácii uviedol, že štyri samostatné dejstvá v predstavení trvajúcom vyše dve hodiny (a so zámerným podtitulom fraška) sú vizuálne a štýlovo rozdielne, divák navyše aj po kostýmovej stránke dostane patričnú dávku vnemov. Režisér však zdôraznil: „Dal som plný priestor pre hereckú súhru, od príslušníkov najstaršej tvorivej generácie v divadle až po tú úplne najmladšiu generáciu. Som veľmi rád, že sa predstavuje skoro celý herecký súbor divadla, preto predpokladám, že tí diváci, ktorí majú radi DAD si prídu na svoje.“
Umelecká šéfka súboru herečka Ľudmila Lukačíková na margo súčasnej deväťtýždennej spolupráce so S. Sprušanským v DAD konštatovala: „Dosť sme spolu preskákali, ja som možno nehrala len v štyroch inscenáciách, ktoré pán režisér u nás pripravil. Nič sa však nezmenilo na tom, že vždy príde pripravený, má všetko vopred premyslené, takže nám hercom stačí už iba hrať. Verím, že inscenácia vyvolá u divákov emócie.“ Podobný názor zdieľa aj riaditeľ DAD Marián Marko, ktorý označil S. Sprušanského za „dvorného režiséra“ DAD. „Je za nami kopa spolupráce a to nás teší,“ podčiarkol.
S. Sprušanský je nielen režisérom inscenácie, ale aj dramaturgom, autorom scény a návrhov kostýmov a vybral scénickú hudbu. Text do rusínčiny preložil Valerij Kupka.
Manželku Ivanova hrá Vladimíra Štefániková v alternácii s Jaroslavou Sisákovou, manželov Lebedevovcov Ľ. Lukačíková a Vasiľ Rusiňák, ich dcéru Zdenka Kvasková.
DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá predstavenia v rusínskom jazyku. To najnovšie má originálny názov Іванов. Je v 77. sezóne (vrátane tých, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 392. premiérou. Na jej realizáciu DAD získalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, od komisie pre rusínsku kultúru.
Spracoval:
Jozef Jurčišin, kontakt 0905 328 633
Foto z inscenácie Ivanov (okrem kolektívnej scény je aj snímka hercov J. Libezňuka a Z. Kvaskovej) v podaní súboru DAD v prílohe: Archív DAD / Branislav Štefánik
Komentáre
