Vážené dámy a páni, milí priatelia,
pripomíname si piate výročie vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Medzi hlavné ciele tohto dňa by malo patriť hodnotenie stavu slobody tlače na celom svete, zdôraznenie potreby obrany médií pred útokmi na ich nezávislosť a vzdávanie holdu novinárom, ktorí prišli o život pri svojom poslaní.
Medzi základné znaky každej demokracie musí patriť slobodná a nezávislá tlač. Stojí pri ochrane všetkých ľudských práv. Je smutné, že aj v Slovenskej republike prišli o život novinári, ktorí hovorili pravdu a nemali strach.
Úkladná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ukázala až absurdnú skorumpovanosť politickej reprezentácie rokov 2012 – 2020, ktorej predstavitelia a posluhovači boli po demokratickej zmene v roku 2020 vyšetrovaní a súdení pre mnohé trestné činy.
Smrť mladého páru bola poslednou kvapkou trpezlivosti – občania vyšli do ulíc slovenských miest a následne vo voľbách demokraticky poslali mafiu preč z vlády.
Pri príležitosti výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej by som tiež rád spomenul, že v marci uplynie osem rokov od záhadného zmiznutia novinára Miroslava Pejka. Editor pracoval v Hospodárskych novinách a jeho pozornosť bola upriamená na závažné ekonomické témy. Zo svojho bratislavského bydliska „odišiel“ naľahko oblečený, bez dokladov a mobilu, čo bolo v rozpore s jeho návykmi. Pejkovu prácu a ambicióznosť si všimli aj v zahraničí – taliansky investigatívny novinár Ottaviano Nenti ho označil za človeka s veľkými hodnotami.
V apríli si pripomenieme 15 rokov od zmiznutia Pala Rýpala. Investigatívec riešil najťažšie mafiánske kauzy a vraždy, ako prvý spojil vraždu poľského podnikateľa G. Szymaneka s M. Černákom. Zároveň sa intenzívne venoval gangu Pápayovcov z juhu Slovenska, ku ktorému mal novinár práve v čase zmiznutia nové informácie súvisiace s ich prepojením na politikov. Palo Rýpal bol naposledy videný práve na juhu Slovenska.
Po ostentatívnom zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 poslanci Európskeho parlamentu žiadali, aby sa znovu upriamila pozornosť štátnych orgánov na prešetrenie zmiznutých novinárov Pejka a Rýpala. Do roku 2020 zrejme nebola vôľa politických reprezentácií a organizácií štátu na dôslednom objasnení týchto prípadov. Nehovoriac o podozrivej prítomnosti nepovolaného policajného funkcionára na mieste činu, či prekvapivej vete príslušníka jedného výberového policajného útvaru pri počúvaní správ v rozhlase v marci 2018: „Snáď teraz média nebudú riešiť mesiac len toho redaktora.“
Šírenie paranoidných konšpirácií medzi mladými formovateľnými ľuďmi, že môže ísť o „zásah zvonku na destabilizáciu štátu“ už musím považovať iba za vrchol prejavov nervozity štátneho aparátu a funkcionárov jeho zložiek do roku 2020.
Cieľom nezávislého tretieho sektora je tiež pripomínať odkaz zavraždených novinárov, podporovať kvalitnú žurnalistiku a tiež monitorovať dodržiavanie ľudských a občianskych práv. Za nebezpečnú a výrazne škodlivú pre spoločnosť aktuálne považujeme tzv. ekonomickú mafiu, ktorá okráda štát a tým aj jeho občanov. Podvodníci tváriaci sa na podnikateľov „upravujú“ svoje daňové povinnosti, či zakrývajú pôvod svojho majetku. Usilujú sa nadväzovať kontakty na lokálnych politikov, ale aj volených zástupcov v NR SR. Prepojenia, ktoré by boli bez výraznejšej námahy zistiteľné z databáz a ekonomických ukazovateľov firiem, sú pravdepodobne maskované nastrčenými osobami.
Želajme si, vážené dámy a páni, aby bolo v slovenskej spoločnosti veľa odvážnych novinárov, ktorí sa neboja poukazovať na zločiny a aby sa Vaše peniaze na Vás nesmiali z majetkov zlodejov.
JUDr. Mgr. Peter Bednár
prezident EHRS
President of The European Human Rights Society
Komentáre
